Hrady stredného Slovenska (aktualizované 2024)

Hrad na strmom skalnatom vrchu nad obcou. Za feudalizmu bol sídlom rovnomenného panstva. Od stredoveku dodnes obývaný objekt, ktorý ako komplex stavieb z rôznych období dokumentuje vývoj hradného typu od 13. do 19. st. Najstaršie písomné správy o hrade sú z r. 1250. Strážil cestu vedúcu úvalom Hrona smerom na východ. Rozsiahle prestavby sa uskutočnili v 15. a v 2. pol. 16. st. (zo strachu pred vpádom Turkov). Vtedy vzniklo vonkajšie opevnenie s tromi nárožnými kruhovými baštami. V roku 1670 prešiel hrad na kráľovskú Komoru  a spravovali ho hradní kapitáni. K adaptáciám z väčšej časti došlo po roku 1870, keď bol na hrade zriadený sirotinec pre deti lesných robotníkov. Opravné práce na hrade v roku 1959 – 1962 nepozmenili charakter stavby.

Mestský zámok bol budovaný ako mestská akropola pravdepodobne už v 14. st. na mieste staršieho osídlenia, z ktorého zostali zvyšky pôvodného románskeho kostola v dnešnom farskom kostole.Okrem toho patrí do areálu aj slovenský kostol, radnica a tzv. Matejov dom. Hradný komplex bol pôvodne opevnený valmi a palisádami. S výstavbou kamenných múrov opevnenia sa začalo už v poslednej tretine 15. st. a skončilo v r. 1512 dostavbou vežovej brány. V roku 1479 bola dobudovaná Banícka, Pisárska a Farská bašta. Novú etapu budovania kamenných múrov hradu v dôsledku tureckej ofenzívy na Budín, začal v rokoch 1541 – 1543 taliansky majster Sebastianus. Podľa údajov zo 17. storočia bola okolo hradu vyhĺbená priekopa napájaná z mestského vodovodu. V roku 1761 hrad poškodil požiar. Dodnes sa z opevnenia hradu zachoval severný úsek hradobného múru s baštami za slovanským kostolom a pôvodná vstupná časť s vežou a barbakánom.

Stredoveký hrad z druhej tretiny 13. st. postavený na mieste staršieho dreveného hradku. Murovaná stavbo 1-krát doložená listinou z roku 1267. Pôvodne vznikol ako strategický bod v blízkosti colnej stanice v Tvrdošíne. Od roku 1370 bol župným hradom. Komplex budov horného stredného a dolného hradu stavali postupne od pol. 13. st. do 1. tretiny 17. storočia. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade, zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. V 19. a 20. storočí sa začali na hradných budovách ukazovať vážne statické poruchy, takže sa prikročilo k opravným rekonštrukčným prácam, dokončeným v roku 1906. Nové statické poruchy si vyžiadali veľkorysú obnovu hradu v roku 1953. V hradných budovách sa zachovalo mnoho architektonických kamenných článkov, ako napr. neskorogotické portály v strednom hrade.

Na vŕšku Bieľ sú zvyšky zrúcanín starého hradu

Likavka. Zrúcanina na vysokom vápencovom brale. Hrad začali budovať najpravdepodobnejšie v 1. tretine 14. storočia. Prvá listinná správa o ňom je z roku 1315. V r. 1431 – 1434 bol v moci husitských vojsk. Od roku 1435 ho vlastnili Huňadyovci, ktorí rozšírili pôvodné jadro hradu na severnom a západnom úpätí brala vybudovaním dolného hradu a v 2. pol. 15. storočia prestavali aj starý horný hrad nadstavbou vo vyspelej gotike. 0d roku 1474 bol župným hradom. Horný hrad renesančne prestavali Pekryovci, ktorí ho dostali do držby v roku 1533. Veľké stavebné úpravy a nové obvodové opevnenie hradu fortifikačným systémom 5-tich bášt sa uskutočnilo v priebehu 17. storočia. Vo vnútropolitických bojoch začiatkom 18. storočia sa stal hrad obeťou demolácie v jeseni 1707. Odvtedy je v ruinách. 

Zrúcanina rovinného gotického hradu s renesančnými obytnými budovami a vonkajším opevnením predhradia. Hrad sa spomína začiatkom 14. storočia. Spočiatku bol kráľovským majetkom. Od 15, storočia sa dostal do rúk vplyvnejších šľachticov. V rokoch 1600 – 1603 Bol bol v jeho tesnej blízkosti postavený renesančný kaštieľ, pripojený podjazdom k vlastnému hradu a zároveň sa budovalo aj vonkajšie opevnenie. Hrad bol postavený na nížine a obohnaný vodnou priekopou. Zanikol začiatkom 18. storočia  s výnimkou renesančného traktu. Z vlastného hradu sa zachovalo iba obvodové murivo s niekoľkými priečkami a jedna miestnosť s renesančnou valenou klenbou s lunetami.

V katastri obce na bralách Sestrčského vrchu sú jeho zrúcaniny. Bol postavenýna mieste niekdajšieho opevneného hradiska, najpravdepodobnejšie okolo roku 1250. Situovaný na strategický významnom mieste stal  sa nielen strediskom liptovského hradného išpánstva, ale aj dôležitým pohraničným hradom , strážiacim frekventovaný priesmyk medzi Oravou, Liptovom a poľskom.O existencii kamenného hradu informujú listiny z roku 1262 a 1286, podľa ktorých bol istý kamenár Hough za udržiavanie hradu odmenený 3 poplužiami zeme pod hradom. Začiatkom 14. storočia bol hrad v moci Matúša Čáka Trenčianskeho. Okolo roku 1342 sa stal župným hradom. Od roku 1459 patril Komorovskému, po ktorého zrade zaujal hrad kráľ Matej. V r. 1474 bol  vypálený. Od tých čias sa hrad spomína iba ako rozváľaný. Neskôr bol robený  archeologický prieskum hradu.

Zrúcanina hradu nad obcou.Stredoveký hrad, ktorý stál už v polovici 13. storočia bol v 14 a 15. storočí prebudovaný. Od roku 1472 stále menil majiteľa. Vzhľadom na turecké nebezpečenstvo musela byť nariadená v r. 1559 jeho obnova a opevnenie. Avšak v roku 1575 dostal sa hrad do rúk Turkov. Oslobodený bol v roku 1593. Začiatkom 17. storočia je znovu opevnený. V 2. polovici 17. storočia ho zneužil vtedajší majiteľ Imrich Balassa na prepadanie a drancovanie susedov. Preto po jeho smrti v roku 1683 bol hrad zničený. Odvtedy už nebol obnovený. Zo zvyškov hradu sú pozoruhodné stredoveké základy a murivo vnútorného hradu.

Zrúcanina hradu na strmej skale nad obcou. Prvý raz sa spomína v roku 1246. Postupne bol v rukách uhorských kráľov, Matúša Čáka, bratríkov, Turkov, I. Thokolyho a cisára. Po roku 1435 bol prestavaný. Okolo roku 1540 podľa plánov fortifikačného staviteľa Ada Vedano, rozšírený. V septembri 1689 zničený. Zásadná prestavba bola uskutočnená v 1. polovici 16. storočia. Dôležitosť znovu nadobudol v 17. storočí v bojoch proti Turkom. Najcelistvejšou časťou zrúcanín je Bebekova veža.

Terajší zámok. Pôvodne renesančný protiturecký opevnený hrad, postavený Žigmundom Forgáchom v roku 1612 na mieste stredovekej pevnosti, ktorá vznikla pred pol. 15. storočia. Prvý raz sa spomína v roku 1450 – 1451 ako tvrdza v Jiskrovej moci. Za Hunyadyovcov ju zbúrali a neskorší majitelia, bez kráľovského povolenia, obnovili niekedy začiatkom 16. storočia. Túto nepovolenú stavbu zbúrali r, 1544 na základe ustanovenia krajinského snemu a z jej rumovísk postavil Žigmund Forgách nový opevnený hrad, ktorý v roku 1709 vyhorel. Až v roku 1762 pod vedením staviteľa A. Meyerhofera hrad prestavali na barokové šľachtické sídlo.

Leží na maďarsko-slovenskej hranici. Hrad je typický tým, že pod jeho hradným kopcom sa rozpadá čadič na šesťboké hranoly, ktoré použili aj na jeho stavbu. Pochádza zo 14. storočia a vzhľadom na malé temeno hradného vrchu nebol nikdy veľký. Jeho  pôdorys ohraničujú tri veže vo vrcholoch trojuholníka. Dve z veží boli skutočnou oporou hradu. Hrad bol v priestore, ktorý Turci pri nápore roku 1576 dobyli. Po oslobodení v rokoch 1647 – 1655 ho opravovali. Hrad zohral ešte malú  úlohu v čase Rákocziho povstania, ale to bolo všetko , čím sa mohol zapísať do histórie.Po porážke tohto posledného protihabsburského povstania sa začína jeho postupný zánik.

Zrúcanina hradu neďaleko obce na strmom,  pomerne úzkom skalnom hrebeni, ktorý príkro zvažuje na všetky strany.Prvá správa je z roku 1300, keď sa spomína Peter z Berzevíc ako posesor castriBlatnitha. Hrad bol postavený po roku 1252. V roku 1342 bol v majetku Petra Doncha, syna comesa Mikuláša, ktorému pripisujú stavbu hradu, hoci zrejme dal hrad len prestavať. Koncom 14. storočia je kráľovským majetkom. Potom častejšie menil majiteľa až do roku 1539, keď kráľovskou donáciou prešiel do vlastníctva Františka Révayho, ktorého potomkovia ho mali v držbe až do roku 1945. V roku 1678 bol hrad v zanedbanom stave a stoličná vrchnosť súrila jeho opravu, vzhľadom na vnútropolitické nepokoje. Hrad bol obývaný do r. 1790. Odvtedy pomaly pustol.

Kamenný ranogotický hrad vyrástol zo staršieho hradiska niekedy v 1. polovici 13. storočia. V historických prameňoch sa začína spomínať od roku 1242. V priebehu opevňovacích prác (1601- 1605) bol postavený v priestore hradného areálu nový kaštieľ, určený predovšetkým pre reprezentačné účely župana. Stavbu dokončili v roku 1630. Po likvidácii posledného stavovského protihabsburského povstania hrad nebol demolovaný, zostal až do polovice 18. storočia sídlom župy. V jeho troch od seba vzájomne oddelených stavebných komplexov v 19. storočí spustol starý horný hrad i druhé podhradie s budovami. Renesančný kaštieľ však zostal neporušený až n do druhej svetovej vojny. Vyhorel v roku 1944.

Zrúcaniny Znievskeho hradu sa vypínajú vysoko nad obcou na temene strmého vrchu. Pod hradom v minulosti viedla stredoveká cesta z Turca do Nitrianskej doliny. Prvá zmienka o hrade je z roku 1243 (castrum Turucz), vtedy sa volal Turčiansky. Okolo roku 1253 začal magister Ondrej, syn Ivankov , budovať kamenný hrad, z ktorého sa zachovala iba štvorhranná, silne deštruovaná útočištná veža na temene skaly. Od polovice 13. storočia sa stal nakrátko komitátnym hradom. Niekedy v 1. polovici 14. storočia sa sídlo komitátu prenieslo na hrad Sklabiňa a od tých čias dostal Turčiansky hrad nové pomenovanie. Znievsky hrad často menil majiteľov. V roku 1705 ho zabrali s celým pánstvom Rákocziovci. Potom  pomaly upadal. Posledná zmienka o ňom je z roku 1713. Svojou rozlohou bol jedným z menších stredovekých hradov.

Zrúcanina stredovekého hradu nad obcou. Hrad pochádzal z 2. polovice 13. storočia. Prvý raz sa spomína v roku 1272. Do konca 14. storočia bol kráľovským hradom. V roku 1671 ho zničili a odvtedy spustol. Dnes sú z neho len rozváľané základy a zvyšky múrov.

Zrúcanina hradu nad obcou na ceste na Moravu . Bol založený ako pohraničný kráľovský hrad,chrániaci bezpečnos diaľkovej cesty na Moravu. Prvý raz sa uvádza rok 1259.  V roku 1432 – 1434 bol v rukách husitov. v 2: polovici 15. storočia často menil majiteľov a stal sa hniezdom lúpežných zemanov. V 16. storočí patril Podmanickovcom. V poslednom protihabsburskom povstaní ho obsadilo Rákocziho vojsko  a po potlačení povstania v roku 1710 bol vypálený. Na brale Kobulinke je takmer nedostupný . Hrad sa zachoval iba v značne deštruovaných ruinách. V predhradí zostali zvyšky základov hradného kostolíka a v strednom hrade základy paláca.

Zrúcanina Považského hradu nad obcou na strmom skalnom ostrohu. Vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia a prvý raz sa spomína začiatkom 14. storočia ako kráľovský hrad. V roku 1458 ho získal L. Podmanický, ktorý ho rozšíril na dnešný rozsah. V roku 1543 vypukol na hrade požiar, ktorý zničil veľkú časť stavieb. V rámci opravných prác po požiari vznikla väčšina budov predhradia. Po postavení nového obytného kaštieľa pod hradom, strácal vnútorný, na skale situovaný stredoveký hrad svoj význam a po vojnovom poškodení ho okolo roku 1698 zbúrali. Múry sú miestami úplne rozváľané.

Nad obcou na vysokom brale, zrúcanina stredovekého hradu, ktorý pochádzal z polovice  13. storočia. V posledných rokoch 13. storočia sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti hrad často menil majiteľov. Od 1. polovice 15. storočia a v 2. polovici 16. storočia bol prestavaný. V roku 1680 ho vypálili vojská, avšak čoskoro bol opravený. Za Rákocziho  povstania opäť vyhorel a od roku 1708 leží v rumoch. Skladal sa zo stredovekého horného gotického hradu s vnútornou vežou a z nižšie položeného predhradia, z ktorého vznikol v 2. polovici 16. storočia a v 17. storočí dolný hrad s vencom opevnenia.

Kamenný hrad postavil asi Matúš Čák Trenčiansky, lebo sa spomína už r. 1302. Od roku 1340 ho vlastnili synovia Onufria Bardu, potom Zapoľskovci, Thurzovci a konečne od roku 1649 Pálfyovci. V 2. polovici 17. storočia vznikali všetky obytné trakty hradu, pristavené z oboch strán hradobného múru. Na zámok bol prestavený v roku1894 – 1909, podľa projektu architektaJ. Huberta na spôsob francúzskeho gotického hradu, s čiastočným ponechaním pôvodného stavu niekdajšieho hradu. Po roku 1945 bol zámok adaptovaný na múzeum. Je postavený na travertínovom brale a skladá sa z niekdajšieho vonkajšieho a vnútorného hradu. Pre jeho vonkajšie opevnenie je najcharakteristickejšia päťboká štíhla veža. Nesporne gotický je základný oval značne prestavaného horného hradu, z ktorého zostali len základy múrov.

Zrúcanina hradu nad obcou na strmej skale. Jadro hradu pochádza z 2. polovice 13. storočia. Spomína sa v roku 1352 ako Keseleukeu. Od roku 1389 ho vlastnila rodina Pasztóiovcov a od roku 1434 nepretržite rodina Majthényiovcov. V roku 1524 ho zničil požiar. Za Rákocziovského povstania začiatkom 18. storočia bol prestavený a predhradie s dvoma bránami prebudované. Z tretej hlavnej brány sa zachovali zvyšky muriva. Z vnútorného gotického hradu zostali obvodové múry hranolovej veže vo veľmi deštruovanom stave.

Za obcou na kopci je lokalita stredovekého hradu Drienok, ktorý pochádzal z 2. polovice 13. storočia. Zanikol v 15. storočí. Dnes zostali z neho len zvyšky základov.

Lokalita stredovekého župného hradu, zničeného v roku 1458. Spomínal ho Anonymus na konci 12. storočia. Po tatárskom plene bol prebudovaný. Za kráľa Belu IV. sa dostal do súkromného vlastníctva. Koncom 14. storočia bol opäť kráľovským hradom a sídlom župy. Ako župný hrad mal historický význam najmä pri začiatočnej feudalizácii gemerskej oblasti, ktorej majetkové pomery sa podstatne zmenili v 13. storočí. Yo stavby zastali iba úplne deštruované základy, ktoré sú prerastené vegetáciou.

Na mieste staršej pred tatárskej pevnosti spomínanej v roku 1245 dal kráľ neskôr postaviť hrad. Zrúcaniny hradu sú nad obcou. Gotický hrad spomínaný v roku 1344 bol okolo roku 1427 opravený. V roku 1546 a 1645 ho obsadili turecké vojská. Po roku 1649 bol opravený a zosilnený. V roku 1703 vyhorel a už ho neobnovili.

Zrúcanina hradu na vrchu Hradová, spomínaného v 15. storočí a zbúraného cisárskymi vojskami koncom 17. storočia.

Hrad bol postavený asi tesne po tatárskom vpáde. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1278. V roku 1576 – 1593 bol v rukách Turkov. Obývaný bol do polovice 19. storočia. Hrad pôvodne gotický, bol v roku 1593 zničený Turkami, v roku 1609 – 1612 bol obnovený, v roku 1681 upravený, ale v roku 1683 opäť zničený. V 1. polovici 18. storočia bola časť hradu obnovená. Menšie úpravy boli v priebehu 19. a 20. storočia. Skladá sa z dvoch častí. Horná goticko-renesančná pevnosť postavená na brale nad obcou je dnes zrúcaninou. Dolná obytná časť, postavená na nižšej terase,vznikla v polovici 18. storočia obnovou staršieho dolného gotického hradu. Nad klasicistickým portálom schodišťa do horného hradu bola zasadená po roku 1813 nápisová tabuľa s historickými údajmi o hrade.

Okolo roku 1130 založil v dávnejšej existujúcej obci Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov cistercistské opátstvo, ku cti sv. Štefana. V rokoch 1151 – 1181 rehoľníci z moravského Hradišťa premenili opátstvo na premonštrátske prepoštstvo. V roku 1433 ho zničili husiti, v roku 1444 a 1446 velitelia Krupinského hradu. . V rokoch 1513 – 1540  pôvodne románsky kláštor prestaval Žigmund Ballasa na goticko-renesančný hrad s mohutným vonkajším opevnením, zasilnený nárožnými baštami a vodnou priekopou. V 2. svetovej vojne dostal kostol a časť pôvodného kláštora plný zásah. Súvislejšie sa zachovali iba hradby s bránou a baštami. Nad bránou je pamätná doska z roku 1686, vzťahujúca sa na opravu objektu.

Hrad zvaný aj Litava, postavili Huntovci. Uvádza sa v roku 1276. v 15. storočí patril kráľovi, v 16. storočí Pálffyovcom, potom Koháryovcom a po  nich Coburgovcom. V rokoch 1552 – 1600 bol dôležitou protitureckou pevnosťou. Výstavba kamenného hradu trvala od 13. do 15.storočia.Objekt trpel častými vojnovými prepadmi. V 15. storočí obsadili hrad Jiskrove vojská, ktoré tam ostali dlhší čas. Vtedy bol hrad dobre vybavenou pevnosťou. V 18. storočí nehral už žiadnu úlohu a jeho význam upadol. Majiteľ dal hrad roku 1812 podpáliť a odvtedy leží v rumoch. Zachovali sa iba zvyšky vonkajšieho opevnenia a nesúvislé obvodové múry obytných budov.

Zrúcanina hradu Dobrá Niva. Stredoveký hrad mohol vzniknúť najskôr  pri znovu osídlení územia po tatárskom vpáde niekedy v 2. polovici  13. storočia. Listiny ho spomínajú až od začiatku 15. storočia , keď  bol prestavaný. Bol sídlom dobronivského panstva, ale začiatkom 17. storočia bol už v takom zanedbanom stave, že správa si dala postaviť v obci ( r. 1609) novú  budovu. Na hrade ostala iba posádka. Z roku 1668 sa zachoval opis objektu, v ktorom sa spomína, že hrad bol dvojposchodový, chránený dvoma bránami a baštou a bol silne opevnený. Dnes je na homolovitom návrší zachované torzo jednej steny s dvoma konzolami pôvodného arkiera a kamenné gotické nárožné kvádrovanie.

Hrad ležiaci na juhozápad od mesta, pri sútoku Hrona a Slatiny (tzv. Pustý hrad
) a spomínaný v roku 1214. Bol od svojho vzniku v 12. storočí správnym a hospodárskym strediskom rozsiahleho územia, na ktorom sa postupom času vytvorili štyri župy. Za úpadku kráľovskej moci v 1. polovici 13. storočia zanikol. Jeho zrúcanina je zvyškom dvoch stredovekých komitatných hradov. Horný hrad, ktorý podľa kronikára Anonyma existoval už v 10. storočí bol mimoriadne rozľahlý, mal budovy na najvyššom temeni kopca. Menší hrad bol zo začiatku 14. storočia  situovaný nižšie, na skalnom hrebeni. Má pôdorys pretiahnutého oválu so zachovaným zvyškom hranolovej veže.

Na návrší za obcou je zrúcanina zámku, obklopená lesom a na južnej strane riekou Slatinou. Pôvodne gotický poľovnícky zámok. Vznikol po stavbe Zvolenského zámku v období rokov 1390 – 1400. V 2: polovici 16 storočia sa stal dôležitým strategickým bodom pri obrane stredoslovenskej banskej oblasti proti Turkom  a bol silne opevnený. V 18. storočí bol prestavaný na hradný kaštieľ dobudovaním nového krídla a úpravou nádvoria a interiérov. Zámok bol v 2: svetovej vojne poškodený a v roku 1945 vyhorel. Stavba sa skladá z troch obytných krídiel okolo  obdĺžnikového dvora. Na nároží je chránená vežou. Z pôvodnej gotickej stavby sa zachovala kaplnka, miestnosti na prízemí a časť opevnenia.

V najnovších prameňoch uvádzaný ako Zvolenský hrad. Gotický zámok s renesančným vonkajším opevnením. Je situovaný na miernom návrší, takmer v osi dlhého námestia mesta. Bol postavený v poslednej tretine 14. storočia ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských kaštieľov. Bol viac ráz prestavaný ( v 15., 16., 18. a 19. storočí). V 60-tych rokoch 20. storočia bol renovovaný. Zámok postavil Ľudovít Veľký, najpravdepodobnejšie v r. 1370 – 1382 ako dvojpodlažnú budovu na pôdoryse pravidelného obdlžníka so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora.

Zvyšky zrúcanín hradu Breznica nad obcou , na vŕšku Hradok. Hrad ( castrum Gersenche) postavil ostrihomský arcibiskup Filip azda ešte pred tatárskym plenom a prvý raz sa spomína v roku 1273. V roku 1311 sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1441 ho obsadilo Jiskrovo vojsko . V období tureckej expanzie bol ušetrený od nájazdov, lebo ležal na ľavom brehu Hrona a vojenské operácie sa odohrávali na pravom brehu rieky.Azda ho preto ani zvlášť nezosilnili, ba pri všeobecnej demolácii hradov po roku 1711 ani nezbúrali. Už predtým stratil akýkoľvek význam a po roku 1732 aj svojich obyvateľov. Spustnutý hrad postupne rozobrali na stavebný materiál a dnes ostali po ňom iba nepatrné zvyšky obvodových múrov a pivničných priestorov.

Opevnený kláštor a kostol niekdajšieho benediktínskeho opátstva. Opátstvo bolo založené v poslednej tretine 11. storočia, keď vznikla aj prvá románska bazilika sv. Benedikta – opáta, konsekrovaná r. 1705. Základy tejto stavby sú pod dnešným kostolom. Od roku 1537 bol objekt takmer 100 rokov v stavebných akciách budovania a opráv, podľa potrieb vojenských operácií v boji s Turkami. Kláštor s kostolom leží na okraji hornatého výbežku nad mestečkom. Z pôvodného zariadenia kláštora a kostola sa zachovalo len málo.

Mestský hrad. Tvorí ho komplex budov postavených a opevnených v 13. až 15. storočí. Patria tam: gotický dvojlodový kostol s presbytériom a vežou, kruhový dvojetážový kerner s románskymi prvkami, dvojité gotické opevnenie s bránou a tromi baštami a zvyšky gotickej Starej radnice v cvingri hradieb. Najstaršou stavbou tohto komplexu je Karner, v dolnej časti s románskymi klenbami z 13. storočia. Opevnenie hradu vzniklo koncom 14. storočia.

Panenský hrad (Nový Zámok), renesančná fortifikačná stavba , vybudovaná v rokoch 1564 – 1571 ako protiturecká strážna veža (vartovka)vo vojenskej signalizačnej  sústave Jednoty banských miest. Jej nezvykla veľkosť oproti vartovkám iných miest ukazuje, že Panenský hrad bol zároveň jednou z najdôležitejších fortifikačných stavieb Banskej Štiavnice. Má tvar masívnej šesťpodlažnej hranolovej veže so štyrmi kruhovými nárožnými baštami, pôvodne mal len dve bašty.

Na strmom vŕšku nad obcou je zrúcanina hradu Revište, založeného spolu s blízkym  Šášovským hradom v 2. polovici 13. storočia pravdepodobne okolo roku 1253. S  dispozíciou a stavbou  Šášovského hradu Revištský hrad úzko súvisí. Obidva hrady mali strážiť priechod cez cez hronský úval na ceste do banskej oblasti. Revište sa spomína po prvý raz v r.n1265. Počas Thokolyho povstania v r. 1677 bol ťažko poškodený, jeho opravené ubikácie boli však ešte v r. 1790 – 1792 obývané. Postupom času hrad pustol a v 19. storočí bol už len malebnou ruinou. Z pôvodného gotického paláca sa zachovali len nepatrné zvyšky. Aj veniec vonkajšieho renesančného opevnenia je dnes v rumoch.

Územie dnešného hradu Sitno bolo v prvých storočiach nášho letopočtu obývané Kvádmi. Na hradnom vrchu mali valmi opevnené hradište, ktoré mohli Slovania obsadiť pravdepodobne už v polovici 6. storočia. O vzniku gotického kamenného hradu, ktorý tvorí najstaršiu časť zrúcanín sa nezachovávajú  nijaké správy. Mohol vzniknúť najskôr po tatárskom vpáde v 2. polovici 13. storočia na ochranu ciest vedúcich do bohatej banskej oblasti. Do histórie sa dostal až v 16. storočí v súvislosti s trestnou výpravou proti Melicharovi Balassovi (1548). V rámci obrany proti Turkom sa v roku 1546  1552 prebudoval na hrad Sitno. Zanikol v roku 1703 odchodom kuruckého vojska, ktoré ho z vojenských dôvodov zničilo.

Bývalý farský kostol, ktorý bol v rokoch 1546 – 1559 prebudovaný na renesančnú protitureckú pevnosť. Pozostáva zo stavieb bývalého kostola, z karnera a z hradného múru s baštami. Kostol postavili   v 1: polovici 13. storočia ako ománsku trojloďovú baziliku. Zároveň s ním vybudovali aj karner. V rokoch 1497 – 1515 prestavali románsku baziliku na gotický halový kostol, ktorý už v 15. storočí opevnili hradobným múrom s baštami. V rokoch 1546 – 1559 celý komplex stavieb prebudovali na protitureckú pevnosť. Hrad reštaurovali v roku 1914 a v rokoch 1935 – 1936.

Zrúcaniny hradu sú nad obcou na skalnej terase, ktorá sa príkro zvažuje k Hronu.Prvý raz sa spomína v roku 1253 ako Castum de Susol, keď bol v majetku kráľa a spravovali ho príbuzní ostrihomského arcibiskupa. Mal zabezpečiť cestu vedúcu do rozvíjajúcej sa banskej oblast v okolí Banskej Štiavnice, preto ho získal okolo roku 1320 štiavnický komorský gróf. V roku 1424 daroval hrad Žigmund svojej manželke Barbore. Od roku 1676 bol hrad v erárnej správe a keďže už nemal žiadnu dôležitú vojenskú funkciu, v 18. st. pomaly pustol. Hrad sa skladá z úzkeho pretiahnutého vnútorného hradu a z nižšie položeného predhradia.

Lokalita hradu Teplica, zvaného Pustý hrad. Stál na kopci na západnej strane. O jeho pôvode sa nezachovali písomné doklady. Prvá zmienka o hrade je z roku 1456, keď sa ho zmocnilo jiskrovo vojsko. v roku 1602 ešte jestvoval a nevedno kedy zanikol. Jeho múry rozobrali na stavbu kostola. Zachovali sa iba základy hradných stavieb, ktoré sú rozváľané a zarastené vegetáciu, takže sa len črtajú v konfigurácii terénu.

Budatínsky zámok je dnes múzeum, v ktorom je expozícia drotárskeho remesla. Pôvodne to bol vodný hrad, ktorého ústrednou budovou bola románska valcovitá obytná veža spomínaná v roku 1323 ako turis Budetyn a slúžiaca na ochranu miesta, kde sa vyberalo mýto. Po roku 1545 postavil Juraj Suňog okolo veže renesančný vodný hrad. Barokové úpravy boli vykonané v roku 1713 a na konci 18. storočia. V roku 1849 bol zámok vypálený a čoskoro reštaurovaný. Súčasne prestavali staršie hospodárske budovy v bývalom prehradí. Stavebné úpravy koncom 19. storočia sa sústredili v priestore dnešnej terasy. Posledná úprava zámkuje z rokov 1920 až 1923.

Vodný hrad spomínaný už v 13. storočí. Na gotických základoch vodného hradu bol v roku 1571 vybudovaný renesančný zámok, ktorý pravdepodobne pochádza od talianskeho staviteľa Kiliana z Mediolany, ktorého pozval palatín Thurzo do Bytče a ktorého neskoršie nobilitoval. Po požiari v r.1873 bol obnovený a čiastočne prebudovaná arkáda. Je to monumentálna poschodová stavba pravidelného štvorhranného pôdorysu, so štyrmi krídlami a so stredným arkádovým dvorom. Na vonkajších nárožiach sú kruhové veže . Vstup tvorí kamenný portál, nad ktorým sú erby Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej. Na stenách arkád druhého podlažia  sú nástenné maľby s podobizňami známych historických vojvodcov s latinskými mravoučnými nápismi, ktoré boli obnovené v roku 1929 a prekrývajú renesančné maľby.

Zrúcanina hradu je na strmom kopci nad obcou.Kamenný hrad sa prvý raz spomína v r. 1265  ako castrum Hrichov . Mohli ho vybudovať najskôr po tatárskom vpáde, aj keď na jeho mieste existovalo už predtým staršie hradisko patriace nitrianskemu biskupovi (1208).Po spomenutom tatarskom vpáde ho kráľ daroval istému Tolusovi, o ktorom predpokladáme, že bol stavebníkom hradu. Hrad  pomerne malých rozmerov, je stavaný  do skalného nerovného terénu, ktorého výškové rozdiely určili charakter stavby, riešenej blokovo, bez vnútorného dvora. Na niektorých miestach znaene deštruovaných obvodových múrov zostali kamenné krakovce a časti kamenných okenných sambrán.

Zrúcanina hradu je na vysokom kopci nad obcou. Gotický vnútorný hrad s veľkou hranolovou vežou bol postavený v 1. tretine 14. st.. Pôvodne bol majetkom rodiny Balassovcov, potom sa dostal do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho a na konci 14. st. bol majetkom Kráľa ˇigmunda. V r. 1474 získal hrad Pavel z Kiniže, ktorý postavil neskorogotické opevnenie prvého predhradia s vežou. František Thurzo z Betlanoviec postavil renesančné opevnenie druhého predhradia a všetky atiky na vnútornom  hrade a priľahlých budovách. Po smrti Juraja Thurzu bol hrad a panstvo rozdelené medzi jeho vydaté dcéry (Perényi, Révay, Ghyczy) a v ich majetku ostali až do najnovšej doby. Na začiatku 18. st. bol hrad už opustený.

Nad Váhom sú zrúcaniny Starhradu, ktorý sa v novších prameňoch uvádza ako Starý hrad. Jeho základ na najvyššom bode hradného kopca tvorila pravdepodobne veža s nepravidelným pôdorysom, pochádzajúca ešte z 13. st.. Za vežou bol postavený postavený neskorogotický palác. Obrana veže sa zdokonaľovala smerom k horskému sedlu. K týmto stavbám prilieha renesančné predhradie s opevnením detail gotického arkiera.

Zrúcanina hradu je na strmom brale nad Váhom. O jeho vzniku nemáme spoľahlivé údaje, iba tradícia pripisuje založenie hradu Matúšovi Čákovi. Je však isté, že za Matúša Čáka bol hrad strediskom osobitnej hradnej oblasti, vyčlenenej zo starhradského panstva začiatkom 14. storočia. Dnešný gotický hrad mohol teda vzniknúť na staršom jadre a jeho pomerne neskorá stavba v polovici 14. st. by sa dala vysvetliť základnou prestavbou   prvého objektu, ktorý tvoril jadro vnútorného hradu. v polovici 16. storočia hrad obnovili a prispôsobili renesančnej obrannej technike. V roku 1678 vyhorel a v nasledujúcich rokoch ho opravili iba núdzovo, preto azda mohlo dôjsť k jeho urýchlenému úradnému zboreniu v r. 1698. Odvtedy leží v rumoviskách.

Zrúcaniny hradu ležia na vrchu nad obcou Súľov medzi skaliskami na ťažko prístupnom teréne. Aj keď podľa tradície má hrad pochádzať z konca 12. storočia jeho stavba nie je staršia ako z 15. storočia. Je to typ malých pozorovacích hradov so značným výškovým rozdielom horného a dolného objektu, spojených tunelovou chodbou,vytesanou do skaly. Hrad slúžil svojou strategickou polohou iba na pozorovanie ciest. Hrad ešte v r. 1730 obývala posádka, no jeho stav bol veľmi zanedbaný. Veľké zemetrasenie v r. 1763 spustnutú stavbu značne poškodilo a viac nebola obnovená. Z pôvodnej stavby sa zachovalo len niekoľko nesúvislých nízkych múrov a do skaly tesaných základov.