Obsah
Hrady na Slovensku – História
Prvé opevnené miesta boli rozsiahle hradiská obklopené zemnými valmi. Najstaršie hrady na Slovensku sú ešte z obdobia, keď na naše územia vtrhli Kelti, vytlačiac z úrodných údolí pôvodné obyvateľstvo ľudu s lužickou kultúrou, ktoré sa utiahlo do hôr, kde si budovalo opevnené sídliská (napríklad Púchov a iné).
Aj keltské sídliská boli opevnené. Mali murovaný obranný val. Po zničení keltskej ríše sa dostali aj karpatski Kelti do závislosti germánskych kmeňov Markomanov a kvádov, ohrozujúcich severné hranice rímskeho impéria. Ich útoky vyvolali odvetné opatrenia rimskych vojsk, ktoré prenikali na naše územie a budovali si severne od Dunaja tábory. Vtedy vzniklo aj opevnené centrum východne od Komárna (Leányvár). Je to najväčšia rímska pevnostná stavba na našom území.
Zánikom rímskeho impéria (476 n.l.) a odchodom germánskych kmeňov na západ zosilneli opäť pôvodné domáce kmene, ktoré pravdepodobne už od konca 4. st. n.l. boli populačne obohatené postupnou migráciou Slovanov, došlých do karpatskej oblasti v 3 prúdoch: z Ukrajiny a Poľska, z Moravy a južného Zadunajska, kde žili už pred príchodom Avarov.
Spoločensky najvyvinutejšie boli slovanské kmene v Podunajsku, kde sa v 7. st. vytvorila Samova ríša. Možno ju chápať ako obranný kmeňový zväz proti Avarom. Kmeňové zväzy vznikli aj v iných slovanských oblastiach, a to všade na základe vojenskej organizácie proti nepriateľským útokom a vpádom. Z týchto organizácií sa postupne vyvinuli kmeňové kniežatstvá s ústrednou hradnou vrchnotou nad občinami.
Spojením 2 najväčších slovanských kniežatstiev Moravy a Nitry vznikla v 9. st. Veľkomoravská ríša. Na rozsiahlom slovanskom území boli strediskami politickej a neskoršie aj cirkevnej správy kniežacie a kmeňové hradiská, doložené v Nitre, Zvolene, Turni, Vyšehrade, Zemplíne a Ostrihome. Boli to rozsiahle, kruhovými alebo prstencovými valmi obklopené sídliská vedúcej vrstvy, zväčša ešte s drevenými budovami, ktoré svojou veľkou rozlohou mohli v prípade vojenského nebezpečenstva poskytnúť útočište obyvateľstvu nechránených občin. Rozvojom predfeudálnej spoločnosti sa sústredovala vládna moc do rúk najsilnejšieho veľmoža.
Rozsiahle kniežacie majetky spravovali hradní úradníci na čele so španom. Postupnou diferenciáciou ranofeudálnej spoločnosti vznikli aj panské dvorce, sídla drobných veľmožov z radov vojenskej družiny. Panské dvorce spravidla neboli opevnené. Typ panského dvorca sa udržal hlboko do 13. st. (Dražovce, Klížske Hradište a i.). Zo slovanskej spoločenskej sústavy hradných vrchností sa vyvinul po páde Veľkomoravskej ríše v priebehu 10. – 11. st. systém kráľovských hradov a išpanatov.
Proces zaujatia slovanského územia madarskými kmeňmi a utvorenie nového uhorského štátu trval dlho. Slovanské obyvateľstvo Madarmi obsadeného územia hľadalo útočište v lesoch, kde si budovalo rozsiahle hradiská podľa osvedčených slovanských vzorov s niekoľkonásobným prstencovým valom. Vtedy vznikali výšinné útočištné hradiská, vstavané často aj do opustených starších keltských opevnených sídlisk a celý veniec obranných hradísk, chrániacich hornaté kraje Slovenska (Jur pri Bratislave, Tematín, Starhrad, Hradisko pri Prešove, Čičava a i.).
Na nových pohraničných územiach vznikali stráže a hrady spravidla v blízkosti dôležitých brodov, priesmykov a prechodov, kde neskôr vznikali mýtne stanice. Boli to menšie hrady na Slovensku, pravdepodobne s obytnou vežou pre posádku, najskôr azda drevenou a postupom času kamennou. Jednou z týchto pohraničných staníc vybavených obytnou vežou mala byť masívna, dnes novšími stavbami obklopená veža Budatínskeho zámku, spomínaná až neskoršie (k roku 1330 ako turris Budetyn). Ďalšími takýmito strážnymi hradmi bol napríklad hrad v Holíči, Šaštíne, Šintave, Beckove, Trenčíne a iné.
Najväčšie kráľovské hrady na Slovensku boli administratívnymi sídlami politickej a cirkevnej organizácie. V nich sa sústredila komitátna / stoličná, župná správa a vedenie hradných preposstiev. Kráľovské hrady na Slovensku vznikali spravidla pri veľmi dôležitých bodoch diaľkových obchodných ciest. Okrem veľkých komitátnych radov existovali aj menšie hradné obvody královských dvorcov na čele s išpánom (comes curialis). Celá táto organizácia kráľovských hradov a dvorcov bola s menšími zmenami prevzatá z obdobia Veľkej Moravy. Postupným drobením kráľovského majetku, ktoré spôsobil feudalizačný proces a záujem o zintenzivnenie naturálneho hospodárenia lepším využitím půdy, prešli veľké územné celky do rúk šľachty, ktorej dal král rozsiahle územia za verné služby a zásluhy.
Z veľmožských rodín mali na Slovensku koncom 11. st. najväčšie majetky Huntovci, Poznanovci, Ludanickovci, Bugatovci, Diviackovci, Miškovci a Abovci. Tieto veľmožské rodiny ohrozovali existenciu drobnej šľachty. Pri pokusoch o reorganizáciu vlastníckych pomerov, v chaotickom stave nenávisti a všeobecného odporu, prepadli krajinu tatárske hordy, vedené Batu chánom (1241). Skúsenosti z tatárskeho pustošenia ukázali nevyhnutnosť prestavby hradov a vybudovania obrannej hradnej sústavy.
Obdobie 2. pol. 13. st. je obdobím veľkých hospodárskych a spoločenských zmien. Namiesto starých rodov nastúpila nová šľachta. Rýchle zbohatnutie novej šľachty, barónov a magnátov podnietilo aj rozpory na kráľovskom dvore, vzniknuté rozdelením Uhorska na dve časti. Rozpínavosť vysokej šľachty v 2. pol. 13. st. viedla napokon k úplnej anarchii. Mocní oligarchovia na čele s Kyseckými, Abovcami a Čákovcami rozširujú začiatkom 14. st. svoje obrovské panstvá násilím, majú svoje súkromné vojská získané pripútaním stredných a drobných feudálov.
Ich strategicky výborne položené hrady sú nedobytné, ovládajú bohaté mestá a bane a sú neobmedzenými pánmi, ktorí v prepychu a hýrení súperia s panovníkmi. Z týchto oligarchov bol jedným z najvýznamnejších Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrilo 30 hradov a 12 stolíc. Jeho obrovské panstvo sa rozprestieralo od Moravy po Zvolenský les a od sliezskych hraníc po Dunaj. Obrovský majetok a neobmedzená moc zaručili Čákovi takmer úplnú nezávislosť od vládnuceho kniežaťa. V jeho države spojené slovenské územie žilo takmer nezávisle od moci uhorského kráľa.
Rast významu feudálnej šľachty sa odráža veľmi názorne na urýchlenom rozvoji našich stredovekých hradov, ktoré sotva v polstoročnom časovom rozpätí prešli zo zastaralého typu hradu s obytnou vežou k rozvinutému náročnému typu gotického skalného hradu s útočištnou vežou, palácom samostatnou kaplnkou a dalšími stavbami situovanými do vnútorného dvora, obkľúčený vysokým hradným múrom. Hrady na Slovensku mali zvyčajne nepravidelný pôdorys, prispôsobený skalnému terénu a pomerne značné výškové rozdiely medzi vnútorným hradom a predhradím. Prvé ranogotické hrady na Slovensku vybudované po tatárskom plene mali rýdzo vojenský charakter. Svojim účelným vybavením vyhovovali požiadavkám obrany a prispôsobovali sa terénu. Ich poloha bola strategicky výborná.
Najväčšie hrady na Slovensku boli komitátne hrady, ktoré okrem vojenskej obrany štátu museli byť dimenzované aj pre prípadné zachytenie obyvateľstva okolitých hradných poddanských osád (Spišský hrad). Postupnou diferenciáciou feudálnej spoločnosti vznikali rozmanité varianty menších feudálnych gotických hradov, slúžiace obrane súkromného vlastníctva veľmoža, ktoré ovládali terén z ťažko dostupných skál (Brzotín). Rastúcimi požiadavkami šľachty sa začína postupné luxusné vybavovanie hradného paláca.
Z pôvodného jednoduchého paláca, ktorý slúžil často ako spoločné obydlie zemepána a vojaka, vyvíjal sa komfortnejší bytový objekt so spoločnou jedálňou, komnatami a neskôr aj so slávnostnou sieňou, príp. kaplnkou. Postupnými bytovými požiadavkami a životným luxusom šľachty zjavil sa u nás aj nový typ hradu: taliansky kastel (castello) s pravidelným štvorcovým pôdorysom a ústredným arkádovým dvorom (Zvolenský zámok), Vígľaš a pravidelný štvorcový hrad so 4 nárožnými vežami, odvodzovanými z architektúry Lucemburgovcov (Bratislava).
V tomto období sa hrady na Slovensku stavali príjemnými bydliskami a v značnej miere strácali svoj prísny vojenský charakter. Azda preto bolo v nastávajúcom období husitských bojov potrebné prikročiť k urýchlenej oprave a opevňovacím prácam na hradoch, ktoré kráľovským nariadením ukladal za povinnosť kráľ Žigmund v r. 1431. Počas vnútropolitických ozbrojených konfliktov stáli hrady na Slovensku v potrebnej vojenskej pohotovosti a na vojnové úlohy boli pripravené aj rozličné príležitostné opevnenia, či už to boli dočasné hrady na Slovensku a valy miest, obranné zariadenia kostolov a voľne ležiacich zemepánskych sídiel alebo opevnené husitské tábory. Vzhľadom na ustavičnú pohotovosť ani nemohlo dôjsť k trvalejšiemu budovaniu nových hradov.
Až po konsolidácii pomerov v poslednej tretine 15. st. sa mohla začať zvýšená stavebná činnosť na hradoch, ktoré sa upravili často už len s ohľadom na zvýšený luxus nového feudálneho majiteľa (Slovenská Lupča, Strečno, Oravský hrad a iné). Vcelku tieto stavby znamenajú zakončenie veľkej epochy gotických hradov, obohatenej v poslednej fáze vývoja (od 2. pol. 14. st. do konca 15. st.) novými prvkami severotalianského quatrocentra. Je príznačné, že ešte v 1. tret. 16. st. vyznievajú u nás gotické tradície, aj keď s novými dekoračnými tendenciami, v ktorých badať zosilňujúcu sa renesenčnú orientáciu.
Všeobecná obnova našich stredovekých hradov v 16. st. sa v podstate uskutočňovala v období ich funkčného zániku, keď šľachta z obranného hradu robila pohodlné luxusné sídlo (Trenčín) ba často zanechala už hrady natrvalo opustené, najmä ak boli veľmi poškodené. Obnovu obrannej funkcie našich hradov si vynútili predovšetkým naliehavé okolnosti, súvisiace so stále sa zväčšujúcim nebezpečenstvom sústredeného náporu Turkov na naše územie. Aj ked hrady na Slovensku boli pre pozmenený spôsob vedenia vojny dalekonosnými delami a mažiarmi už krajne zastaralé a ich vyčnievajúce veže a do diaľky viditeľný masív poskytovali priam nebezpečne exponovaný cieľ pre delostrelecký útok, predsa neostala po páde Budína (1541) žiadna iná rýchla možnosť protitureckej obrany než prestavba jestvujúcich hradov.
Len v priebehu dlhotrvajúcej vojny sa začalo zásadné prebudovávanie obrannej línie s kľúčovými veľkými pevnosťami hviezdicovej dispozície (Komárno, Nové Zámky, Leopoldov). Prestavba hradov bola v rukách skúsených talianskych vojenských fortifikačných staviteľov a pod dozorom vojenského dvora. Pri renesančných prestavbách hradov išlo o zásadu umožniť krížovú paľbu na nepriateľa, preto sa stavali predovšetkým delové veže, veľké rondely, bašty a bastióny rozložené ako palebné pozície do hradného múru vonkajšieho opevnenia. Najčastejšie sa uplatnili nárožné veže a bašty a to aj pri menších opevnených kaštieľoch a kúriách.
Hrady na Slovensku mali prvé rondely postavené okolo г. 1515 pri prestavbe banskoštiavnického kostola na hrad. Po r. 1556 nastával rýchly prechod na taliansky systém obrany. Najskôr sa uplatnili 5-boké, tzv. starotalianske bastiony, ktoré však boli urýchlene prekonané novým talianskym bastiónovým systémom, pri ktorom používali bastióny s krčkom. Vojenská technika kulminovala v 17. st. v stavbách zložitých systémov obrany, ktorých typy však už nerátali s hradmi, ale s pevnosťami a opevnenými mestami, ktoré svojim nízkym prispôsobením sa terénu a možnostiam niekoľkonásobnej pevnostnej ohrady pomocou vodných priekopových valov, barbakanov a dalších zariadení, oveľa lepšie zodpovedali novej vojenskej technike ako zastaralé hrady na Slovensku.
Avšak aj napriek svojej zastaralosti zohrali hrady na Slovensku vo viac-menej gerilovom spôsobe boja protihabsburských feudálnych povstalcov ešte na začiatku 18. st. určitú aktívnu úlohu, splniac ako si naposledy svoje pôvodné obranné a útočné poslanie tesne pred svojim úplným zánikom.
Hrady na Slovensku – Aktuálny stav
Slovensko je hradnou veľmocou európy. Na našom území sa nachádza okolo 220 hradov. Z toho vyše 40 hradov je možné navštíviť ako plne zrekonštuované múzeum, ďalšie sú v aktívnej rekonštrukcii no niektoré hrady na Slovensku ostali už len ako ruiny.
Tento článok a všetky ďalšie články o hradoch na tomto blogu vznikli digitalizáciou starej príručky o hradoch ktorú kedysi vydal KST. Inak povedané, dal som si tu námahu všetko naskenovať a prepísať, aby sa hodnotné informácie zachovali a boli jednoducho dohladateľné.
Hrady východného Slovenska
- Zborovský hrad (Bardejov)
- Hrad Brekov (Humenné)
- Hrad Jasenov (Humenné)
- Hrad Jasov (Košice – vidiek)
- Obišovský hrad (Košice – vidiek)
- Hrad Slanec (Košice – vidiek)
- Turniansky hrad (Košice – vidiek)
- Hrad Tibava (Michalovce)
- Vinianský hrad (Michalovce)
- Holumnický hrad (Poprad)
- Hrad Kežmarok (Poprad)
- Bodoň (Prešov)
- Kamenický hrad (Prešov)
- Kapušanský hrad (Prešov)
- Lipovecký hrad (Prešov)
- Nový hrad Hanigovce (Prešov)
- Šarišský hrad (Prešov)
- Zbojnícky hrad (Ruská Nová Ves)
- Hrad Brzotín (Rožňava)
- Jelšavský hrad (Rožňava)
- Krásna Hôrka (Rožňava)
- Muraň (Rožňava)
- Plešivecký hrad (Rožňava)
- Hrad Rákoš (Rožňava)
- Štítnický hrad (Rožňava)
- Hrad Gelnica (Spišská Nová Ves)
- Hrabušice (Spišská Nová Ves)
- Markušovce (Spišská Nová Ves)
- Richnava (Spišská Nová Ves)
- Spišský hrad (Spišská Nová Ves)
- Ľubovniansky hrad (Stará Ľubovňa)
- Plaveč hrad (Stará Ľubovňa)
- Stropkovský hrad (Stropkov)
- Borša (Trebišov)
- Kazimír hrad (Trebišov)
- Hrad Kráľovský Chlmec (Trebišov)
- Streda nad Bodrogom hrad (Trebišov)
- Veľký Kamenec (Trebišov)
- Čičava hrad (Vranov nad Topľou)
Hrady stredného Slovenska
- Ľupčiansky hrad (Banská Bystrica)
- Banská Bystrica
- Oravský Podzámok (Dolný Kubín)
- Podbieľ (Dolný Kubín)
- Likava (Liptovský Mikuláš)
- Hrad Liptovský Hrádok (Liptovský Mikuláš)
- Veľký hrad liptovský – Liptovská Sielnica (Liptovský Mikuláš)
- Divín (Lučenec)
- Fiľakovský hrad. Fiľakovo (Lučenec)
- Haličský zámok. Halič (Lučenec)
- Somoška. Šiatorská Bukovinka ( Lučenec)
- Blatnica (Martin)
- Sklabiňa. Sklabinský Podzámok (Martin)
- Zniev. Kláštor pod Znievom (Martin)
- Košeca. Veľké Košecké Podhradie (Považská Bystrica)
- Lednica ( Považská Bystrica)
- Považský hrad. Považské Podhradie (Považská Bystrica)
- Vršatec. Vršatecké Podhradie (Považská Bystrica)
- Bojnický zámok. Bojnice (Prievidza)
- Sivý kameň. Podhradie (Prievidza)
- Drienok. Rybník (Rimavská Sobota)
- Gemerský hrad. Gemer (Rimavská Sobota)
- Hajnáčka (Rimavská Sobota)
- Tisovec (Rimavská Sobota)
- Modrý Kameň (Veľký Krtíš)
- Bzovík (Zvolen)
- Čabraď. Čabradský Vrbovok (Zvolen)
- Dobrá Niva. Podzámčok (Zvolen)
- Pustý hrad. Zvolen
- Vígľašský zámok. Vígľaš (Zvolen)
- Zvolenský hrad. Zvolen
- Breznica. Tekovská Breznica (Žiar nad Hronom)
- Hronský Beňadik (Žiar nad Hronom)
- Kremnica (Žiar nad Hronom)
- Nový Zámok. Banská Štiavnica (Žiar nad Hronom)
- Revište. Revištské Podzámčie ( Žiar nad Hronom)
- Sitno. Ilija (Žiar nad Hronom)
- Starý Zámok. Banská Štiavnica (Žiar nad Hronom)
- Šášov. Šášovské Podhradie (Žiar nad Hronom)
- Teplica. Sklené Teplice (Žiar nad Hronom)
- Budatínsky zámok. Žilina
- Bytčiansky zámok. Bytča (Žilina)
- Hričov. Hričovské Podhradie (Žilina)
- Lietava (Žilina)
- Starhrad. Varín (Žilina)
- Strečno (Žilina)
- Súľov. Súľov-Hradná (Žilina)
Hrady západného Slovenska
- Bratislavský hrad
- Devín Bratislava
- Biely Kameň. Jur pri Bratislave (Bratislava – vidiek)
- Červený Kameň. Častá (Bratislava – vidiek)
- Pajštún. Borinka (Bratislava – vidiek)
- Levický hrad. Levice
- Tekov. Starý Tekov (Levice)
- Vyškovce nad Ipľom. (Levice)
- Čierny hrad. Zlatno (Nitra)
- Gýmeš. Jelenec (Nitra)
- Hrušov. Hostie (Nitra)
- Hrad Nitra (Nitra)
- Skýcov (Nitra)
- Branč. Podbranč (Senica)
- Korlátka. Rozbehy (Senica)
- Plavecký hrad. Plavecké podhradie (Senica)
- Skalica (Senica)
- Oponický hrad. Oponice (Topoľčany)
- Topoľčiansky hrad. Podhradie (Topoľčany)
- Uhrovec. Uhrovecké Podhradie (Topoľčany)
- Hrad Beckov (Trenčín)
- Čachtický hrad. Čachtice (Trenčín)
- Súča. Dolná Súča (Trenčín)
- Temätín. Hrádok (Trenčín)
- Trenčiansky hrad. (Trenčín)
- Dobrá Voda (Trnava)
- Hlohovský hrad. Hlohovec (Trnava)
- Ostrý kameň. Buková (Trnava)
- Smolenický zámok. Smolenice (Trnava)
Praveká história
Ak si chcete zacestovať v čase ešte ďalej, než hrady na Slovensku a ich história ponúka, skúste navštíviť naše prehistorické miesta ako:
Boli ste na niektorom z hradov a páčilo sa Vám ? Podeľte sa s nami o Vaše zážitky v komentároch! ✏️ ✅
Pridaj komentár