Hrady západného Slovenska (aktualizované 2024)

Prvý raz sa spomína v roku 907. Jeho dejinný vývoj je však oveľa starší a siaha hlboko do minulosti. vykopávkami na hradnom kopci sa zistili prehistorické kultúry z doby neolitickej a hallštatskej a z historických období kolkované rímske tehly X. a XIV. légie z 2.storočia n.l. Z hľadiska našich národných dejín sú najpodstatnejšie výsledky archeologických výskumov slovanského hradiska z 9. storočia. V roku 1961 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Pred začatím rekonštrukčných prác mal tieto časti: palac s čestným nádvorím, vonkajšie opevnenie, západné predhradie, bývalú budovu kasární pri severnom hradbovom múre, bývalú budovu stajní pri kasárňach, bývalú hospodársku budovu, bývalú obytnú budovu na južnej terase a tri obytné domy na južnej strane areálu.

Hrad Devín sa spomína už vo Fuldských análoch k r. 864 ako Dowina. Bolo to pôvodné slovanské hradisko prestavané v 13.  – 15. storočí na feudálny hrad. Okolie bolo osídlené od mladšej doby kamennej po hradištnú. Miesto na sútoku Moravy a Dunaja malo veľký strategický význam a preto sa tam vytvorila veľmi dôležitá lokalita.Hrad má veľmi nepravidelný pôdorys pretiahnutého tvaru, prispôsobený konfigurácii skalného terénu. V 1. polovici 19. storočia sa stal Devín symbolom slovenského odboja za slobodu a cieľom vlasteneckých výletov. Na ruinách hradu je bronzová textová tabuľa s reliéfom Ľudovíta Štúra na pamiatku historického výstupu slovenskej mládeže v roku 1863.

 V horách za Jurom, nad niekdajšou cestou vedúcou údolím na druhú stranu Malých Karpát sú zrúcaniny hradu Biely kameň, ktorý vznikol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia, keď už bolo staré hradisko opevnené valmi, opustené. Nový kamenný hrad vybudovali oproti starému hradisku na druhom svahu údolia. postavili ho pravdepodobne páni zo sv. Jura a Pezinka (Poznanovci), ktorým patril   až do vymretia rodu v roku 1526. Pri tureckom plienení v roku 1663 bol zničený a odvtedy leží v rumoch. Dnes stoja ešte zvyšky obvodových múrov a základy.

Je štátnym hradom. najstaršie správy z polovice 13. st. sa týkajú prvého hradu , ktorý stál na strmej skale nad údolím potoka Vydry. Zachovala sa z neho skalná podnož hranolovej veže a v skale vysekaný obdĺžnik pre pivnicu hradného palaca. Druhý hrad dal vybudovať na širšej plošine na západ od prvej stavby finančník A. Fugger, ako prekladisko tovaru. Základový rozvrh tejto stavby dokončenej okolo roku 1537 so štvorcovým ústredným dvorom a štyrmi nárožnými baštami ostal v podstate nezmenený aj po prestavbe pevnosti na renesančný zámok,začatej v roku 1583. V objekte sú sústredené pozoruhodné zbierky interiérového zariadenia z celého západného Slovenska.

Zrúcanina hradu nad obcou. Najstaršia zmienka o hrade je z roku 1273. Začiatkom 14. st. ho dostali grófi zo sv. Jura a Pezinka. Od roku 1592 až do roku 1867 bol obývaný. V roku 1810 ho zničili napoleonske vojská. Postavený je na vyčnievajúcom, ťažko prístupnom strmom brale, ktorého skalný masív tvorí miestami základ stavby. Pomerne malý stredoveký hrad bol pôdorysne prispôsobený nepravidelnému terénu. Hrad je dnes silne porušený a miestami v rumoch. Pomerne pevne stojí čelná stena niekdajšej vysokej vstupnej veže so stopami rýh padacej brány a polkruhový  veľký rondel. V pivničných priestoroch sa zachovala murovaná cisterna.

Zrúcanina hradu a hradné budovy sú situované na ostrovnej skale niekdajšieho močaristého územia Brečenského potoka a Hrona. Chránil dôležitý prístup k stredoslovenskej banskej oblasti a počas tureckých vojen bol jedným z kľúčových bodov vojenských operácií. Skladal sa z niekdajšieho na najvyššom bode ležiaceho gotického hradu, ktorého najväčšia časť leží dnes v rumoch, ďalej zo štvorpodlažnej obývateľnej budovy, niekdajšej renesančnej bašty, z dvojpodlažného hospodárskeho krídla stredného hradu prestavaného v 19. a 20. storočí a z budovy renesančného kaštieľa postaveného v r.1571 do dolného nádvoria. Najstaršia časť hradu vznikla pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia. Na začiatku 14. st. bol v držbe Matúša Čáka a po zosilnení kráľovskej moci sa dostal do vlastníctva kráľovnej Alžbety,ktorá pripojila k hradnému panstvu majetky zaniknutého hradu Tekov.

Vďaka ideálnej strategickej polohe pri dôležitom brode, na ostrohu pri rozdvojení Hrona a Pereca sa stal pôvodný zemný hrad čoskoro župným sídlom. Kvôli rozkladu kráľovského župného zriadenia nedošlo k jeho rozvoju a dostal sa do súkromného vlastníctva (1272) a zanedlho potom zanikol.

Lokalita niekdajšieho rímskeho táboriska a neskoršie stredovekého hradu spomínaného v roku 1303 – 1312. Ostali z neho už len zvyšky nesúvislých, vegetáciou zarastených základov múrov na brehu Ipľa.

Zrúcanina Čierneho hradu sa nachádza na severozápad od obce Zlatno, pod kótou 643. podľa typu mohol byť hrad postavený začiatkom 14. st. a keďže na ňom nevidieť zasahy neskorších úprav a prestavieb, zanikol pravdepodobne ešte koncom 14. st. alebo tesne začiatkom 15. storočia. niet o ňom ani listinného materiálu. Podľa zachovaných základov mala stavba na južnej strane vysoku hranolovú útočištnú vežu a pretiahnuté nádvorie, z východnej strany ohradené. Na severovýchodnom konci nádvoria bol palác. Okolo celého hradu vedie priekopa a val s hradným múrom. Na severnej strane je  val vytesaný do skaly. Dnes sú zachované iba základy stavieb.

Zrúcanina hradu je nad obcou. Kamenný hrad dal postaviť Ondrej z rodu Hunt-Poznanovcov v polovici 13. storočia. Podľa starého mena hradu Ghymes a neprebádanej lokality Várhegy bolo tam staršie opevnené hradisko už v 11. st. strážiace hranice Tekova. Kamenný hrad sa prvý raz spomína v r. 1262. V 1: polovici 15. storočia bol na SV a SZ strane rozšírený o veľké podhradie. V 17. st. ho spustošili Turci, preto ho v r. 1613 dal Žigmund Forgach s veľkým nákladom opraviť. Hrad bol prestavaný a dostal nové opevnenie. Po roku 1840 začal hrad pustnúť, ale ešte v r.1885 bol obývateľný.  Odvtedy sa však iba rozpadával a dnes stoja iba jeho holé múry. Hrad sa skladal z veľkého obytného paláca , ktorý má tvarnlichobežníka, v nárožiach zaobleného, z veží , z ďalšieho paláca pri východnom obrannom múre a rozsiahleho predhradia.

Nad obcou sú zrúcaniny hradu Hrušov, ktorý vznikol pravdepodobne v polovici 13. storočia. Prvý raz sa spomína v r. 1293. V r. 1347 prešiel kráľovskou donáciou do majetku feudálov a v r. 1408 do vlastníctva ostrihomského arcibiskupa. Koncom 15. st. bol v rukách Bebekovcov a Zápoľského. V polovici 16. storočia ho pričlenili k topoľčianskemu hradnému panstvu a v podhradí upevnili podľa talianskeho systému. Zanikol v 18. storočí.Jeho zrúcaniny posledný raz reštartovali v rokoch 1928 – 1930. Zo stavieb stojí dnes iba murivo paláca v obvode vnútorného hradu a zvyšky opevnenia.

Hrad bol vybudovaný postupne a stojí na mieste starého mohutného slovanského hradiska pôvodne obklopeného meandrovitým korytom. Bol to ostrov rieky Nitry. Prvá zmienka o hradisku je v proteste salzburského arcibiskupa (871), ktorý spomína stavebnú činnosť kniežaťa Pribinu z 1. tretiny 9. storočia a posvätenie kostola v Nitre (najstaršia stavba na Slovensku) biskupom Adalramom (okolo r. 830). Význam Nitrianskeho hradu potvrdzujú početné spravy z 11.- 13. st. , z ktorých najvýznamnejšia je Maurova legenda z r. 1604, ktorá spomína aj baziliku     sv. Emerama. V areáli hradu obklopeného hradbami, stojí na najvyššom mieste biskup. katedrála, ktorá pozostáva z román. kostola sv. Emerama, z got. Hor. Kostola a z ranobarok. tzv. Dol. kostola. Medzi stavby katedrály je vstavaná dvojpodlažná budova sakristia a z druhej strany trojpodlažný biskupský palác, Južne od biskupského paláca stojí skupina hospodárskych stavieb. 

Na starších neskorogotických základoch bol postavený po r. 1663 renesančný kaštieľ typu opevnených kaštieľov s nárožnými vežami.

Nad obcou sa vypína zrúcanina hradu Branč. Patril k pohraničným hradom, ktoré mali zaistiť bezpečnosť ciest vedúcich cez Karpatské priesmyky na Moravu. Vznikol Pravdepodobne až v 2. polovici 13. storočia. V listinách sa prvý raz spomína v roku 1317. V roku 1332 bol krátky čas v držbe Jána Luxemburského. V roku 1394 ho daroval kráľ Žigmund Stiborovi. Za Stibora bol hrad rozšírený. Potom sa dostal do vlastníctva Pongráca z Mikuláša, ktorý odtiaľ ohrozoval susedné hrady a pokojných obchodníkov s tovarom. V 2. polovici 17. väznili na hrade protestantov, odsúdených bratislavským delegovaným súdpm na galeje. V 18. st. hrad už nebol obývaný a pomaly pustol. Skladal sa z horného gotického hradu s donjonom, palácom a kaplnkou na temeni vrchu. Nižšie ležiace predhradie bolo v 15. a 16. st. zastavené ako súvislý obranný pás. Z budov stoja už len zvyšky obvodových múrov a niektoré úseky dolného hradu.

Rozvaliny hradu Korlátka pri obci Rozbehy. O počiatkoch hradu niet spoľahlivých správ. Vznikol pravdepodobne v 13. st. na malom brale,  kde postavili okrúhlu vežu a vedľa nej obytný palác. Zväčšovanie hradu východným smerom vytvorilo  malé nádvorie v predhradí s ďalšími obytnými budovami. Okrem kamennej priekopy zvyšoval bezpečnosť tejto časti predsunutý val. Ohraničil tak nádvorie, ktoré obsahovalo pravdepodobne len drevené hospodárske budovy. Keď  v r. 1485 prestal byť hrad kráľovským majetkom, prechádzal kúpou z rúk do rúk. Začiatkom 18. st. však prestáva byť sídlom panstva, ktoré ho potom používa len ako väzenie pre svojich poddaných. Koncom 18. st. je už opustený.

Zrúcanina hradu je na kopci nad obcou. Prvý raz sa spomína v r. 1296 a pochádza pravdepodobne z čias,keď toto pohraničné územie  dostal do vlastníctva feudálny rod grófov z Pezinka a sv. Jura (potomci Hunt-Poznanovcov). Hrad bol v r. 1705 – 1706 v bojovej línii vojnových akcií medzi cisárskym a povstaleckým vojskom a bol značne poškodený. Od r. 1707 je opustený a od tých dôb leží v rumoch. Skladal sa z horného stredovekého hradu, ktorého vnútorná veža a zvyšky paláca sa zachovali v obvodovom murive a renesančného dolného hradu, ktorý mal silné delové bašty na taliansky spôsob, čiastočne zachované v devastovanom murive.

Už v 12. st. tam bolo hradisko, ktoré je doložené románskou hradnou rotundou, stojacou na vyvýšenom teréne na severozápadnom okraji mesta. Hrad strážil starú diaľkovú cestu na Moravu.

Zrúcanina hradu je na strmom výbežku Tríbča nad obcou. V r. 1300 sa spomína hrad Oponh, ako majetok Matúša Čáka Trenčianskeho. Po jeho smrti dobyl hrad Mikuláš Gutkeled. V roku 1389 ho dostal od kráľa Žigmunda Mikuláš Ewrs, zakladateľ rodiny Apponyiovcov. Tento stredoveký hrad bol prestavaný v renesančnom slohu. Od r. 1645 pustol a po požiari ostal v zrúcaninách.

Hrad je čiastočne v zrúcaninách na okraji vápencového útesu nad obcou. Založený bol v polovici 13. st. a z 13. st. pochádza aj jadro hradu v vežou, palácom a prvé menšie polkruhové predhradie s parkanom. Toto jadro rozšírili v čase, keď hrad obsadili husitské vojská (1433 – 1458). a to druhé veľké predhradie, otvorené na západnej a východnej strane dvoma bránami a priekopami a na južnej strane zosilnené päťbokou vežou. Je to prvá replika táborského typu veží na Slovensku, historický doložená ako husitská stavba. V 16. st. vybudovali na východnej strane tretie predhradie v tvare pretiahnutého oválu v rámci protitureckých vojnových opatrení. V priebehu 18. st. hrad pomalý pustol. Jeho zachované časti koncom 19. storočia zreštaurovali.

Hrad sa prvý raz spomína v r.1295 ako majetok Petra, syna ásovho. Po Matúšovi Čákovi v r. 1389 – 1434 bol v rukách Stiborovcov, začas Sandorovcov a Pongrácovcov, ktorým ho v r. 1479 odobral kráľ Matej. V 18. st. spustol. Zachovalo sa jeho románske jadro v tvare nepravidelného trojuholníka. Trojhranný  pôdorys hradu je hrotom obrátený na sever, v druhom uhle trojuholníka je pôvodná brána do hradu a na jeho východnej strane stál románsky palác prestavený v 2. polovici 16. storočia. Druhý palac pri severnom hrote trojuholníka bol vybudovaný koncom 14. storočia a začiatkom 15. storočia. Predhradie bolo opevnené v 1. polovici 15. storočia, jeho okrúhle nárožné bašty pochádzajú však z renesančnej prestavby v r. 1547 – 1589. Na severnej strane predhradia sa zachovali piliere mosta . Pod gotickou stavbou v južnom obvode 3-hranného vnútorného hradu  je románska kaplnka s polkruhovou apsidou.

Zrúcanina hradu je na strmom brale nad obcou. Začiatkom 14. storočia, keď patril Matúšovi Čákovi, bola postavená útočištná veža a palác. Na prelome 14. a 15. st. nový majiteľ hradu Stibor dal postaviť nový palác a okolo r. 1410 aj hradnú kaplnku. V 2. polovici 16. st. dostal hrad nové opevnenie  a na obranu proti Turkom bola postavená tzv. batériová bašta. V r. 1729 vyhorel a odvtedy je opustený. Je typom ostožných hradov zo začiatku 14. st. Najstaršie jeho jadro tvorí horný hrad, postavený na najvyššom mieste skalného brala. Na čele dispozície stojí štvorhranná veža, od ktorej smerom na východ sa tiahne nádvorie s hradným palácom a kaplnkou. Od začiatku 70. rokov 20. st. prebiehajú na hrade rozsiahle rekonštrukčné práce.

Hrad, pôvodne pohraničná pevnosť, je spomínaný už v polovici 13.st. a v r. 1276. V r. 1392 sa stal majetkom Stibora zo Stiboríc, ktorý ho dal prestavať. V 15. a 16. st. často menil majiteľa, až sa dostal do vlastníctva Nadásdyovcov. Stal sa povestným výčinmi krvilačnej Alžbety Báthoryovej, manželky Františka Nadásdyho, ktorej padlo za obeť niekoľko desiatok mladých dievčat. Za stavovského povstania Františka Rákoczyiho bol hrad  obliehaný  a  v roku 1708 vypálený.  Odvtedy je v rumoch. Jadro hradu na vrchole kopca sa začalo budovať v 13. až 14. storočí, má pretiahnutý tvar, na čele s útočistnou vežou, za ňou, na úzkom, vysokým múrom opevnenom dvore stál hradný palác. Koncom 14. st. na rozšírenom ústrednom nádvorí postavili druhú vežu a kaplnku.

Na strmom skalnom brale nad obcou, nazývanou Krasín? stával hrad Súča. Vraj to býval drevený hrad a sídlili na ňom zbojníci, ktorí drancovali okolitý kraj. O jeho vzniku nie sú záznamy. Zanikol pravdepodobne v 16. storočí. Jeho základy sú badateľné v konfigurácii terénu na strednom skalnom ostrohu Krasína, za retranslačnou stanicou.

Zrúcanina hradu Temätín je v horách juhovýchodne od obce Hrádok. Bol vybudovaný z kameňa pravdepodobne tesne pred polovicou 13. st. ako strážny hrad pohraničných priesmykov. Skladal sa zo štvorbokej veže a paláca , obklopený hradobným múrom, cez ktorý viedol gotický portál do nádvoria. V 2. polovici 16. storočia ho prispôsobili novej vojenskej obrane a zdokonalili jeho predhradie, ktoré je oddelené od horného hradu úzkym priechodom. Vstupnú bránu dolného opevnenia zabezpečovali dve bašty a skalná priekopa. v 17. storočí upravili horný hrad, aby získali ďalšie obývacie priestory. Za posledného protihabsburského feudálneho povstania hrad vážne poškodili a od r. 1710 je v rumoch.

Zrúcanina hradu sa vypína nad mestom. Vznikol na mieste staršieho opevneného hradiska. Už v 11. st. patril medzi kráľovské hrady a pozostával pravdepodobne z obytnej veže a kaplnky, ktoré mohli byť už kamennými stavbami. V r. 1302 dostal hrad Matúš čák Trenčiansky. Z jednotlivých budov hradu sa pomerne dobre zachovala tzv. Matúšova veža, situovaná na najvyššie položenom mieste horného hradu, ako aj Barborin palác a stavby druhého a tretieho predhradia s opevňovacím systémom. K čiastočnej rekonštrukcii prikročila štátna pamiatková starostlivosť v r. 1949, keď bol hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukčné práce sa vykonávajú dodnes.

Nad obcou je zrúcanina Dobrovodského hradu, ktorý stál už v r. 1316 a patril kráľovi. V r. 1396 prešiel hrad do majetku Orsághovcov, ktorí ho vlastnili do r. 1567. Patril k typu ranogotických hradov, s vnútornou vežou, palácom a kaplnkou, obklopený hradným múrom a nižšie položeným podhradím. Za Stibora bol rozšírený a po  vymretí Orsághovcov, koncom 16. storočia obnovený a prispôsobený novej vojenskej trchnike obrany. V r. 1770 obnovili na hrade kaplnku, ale samotný objekt sa vtedy už rozpadával a od 19. st. je už iba malebnou ruinou.

Na vyvýšenom mieste, na ľavej strane Vahu , kde stával predtým stredoveký hrad, stojí teraz zámok (v novších  prameňoch uvádzaný ako Hlohovský hrad). Stredoveký hrad bol už v 12. st. sídlom hradného župného panstva. Vyvinul sa zo starého slovanského hradiska a prvý raz sa spomína v r. 1113. V r. 1275 sa dostal do majetku feudálov a po výmene niekoľkých majiteľov ho získal v r. 1524 Alexander Thurzo, ktorý ho dal prestavať. Hrad zničili Turci pri nápore v r. 1663 a v celom rozsahu už nebol obnovený. V 18. st. vznikol na jeho mieste zámok.

Nad obcou, na strmej skale sú zrúcaniny hradu Ostrý kameň (Ostriež),ktorý bol postavený v 13. st. ako strážny hrad na diaľkovej obchodnej ceste neskôr nazývanej Česká cesta. Najstaršia zmienka o ňom je z 13. storočia. V roku 1366 sa dostal z kráľovského majetku do súkromnej držby uhorských feudálnych rodín a casto menil majiteľa. V r. 1394 ho daroval Žigmund Luxemburský vojvodovi Stiborovi spolu so Smolenicami. V 18. st. hrad spustol a dnes sa nachádza v rumoch. Skladal sa z horného gotického hradu s vnútornou vežou, paláca a kaplnky a z nižšie položeného dolného renesančného opevnenia.

Medzi hrady západného Slovenska patrí tiež Smolenický zámok, historizujúca stavba, ktorú na ruinách stredovekého hradu postavili podľa architekta J. Huberta. Stavbu začali koncom minulého storočia a dokončili až po roku 1945. Zo starého hradu sa zachovala iba časť vonkajšieho opevnenia s delovou baštou.