Hrad Cicava
Hrad Čičava

Na východom slovensku sa nachádza 39 hradov. Väčšina z nich je jednoducho dostupná, pohodlnou chôdzou do jednej hodiny, teda, ideálna na nedeľnú rodinnú turistiku.

Obsah

Zborov (Bardejov)

Zborovský hrad
Zborovský hrad

Zrúcanina niekdajšieho Makovického hradu zvaného aj Zborovský.Najstaršia zmienka o hrade je z roku 1347, keď  Ľudovít I. nariaďoval kastelánom hradu Štefanovi a Jurajovi Bebekovcom, aby nebránili Bardejovu úživať majetok Mokroluh. Pre hrad bolo významné obdobie rokov 1548 – 1601, keď bol v rukách magnatskej rodiny Serédyovcov. Vtedajšia renesančná úprava mala slúžiť fortifikačným úlohám v ramci celokrajinskej obrany proti Turkom. Od roku 1601 patril Rákócziovcom a v roku 1683 ho zbúralo cisárske vojsko. Potom už hrad neobnovili. Hrad pozostáva zo stredovekého gotického jadra s mohutným donjonom, palácom a kaplnkou, ktoré prešli renesančnou úpravou.

Brekov (Humenné)

Brekovsky hrad
Brekovský hrad

Zrúcaniny hradu sú vysoko nad obcou. Bol postavený asi v 2. polovici 13. storočia. Niekoľkokrát bol prestavaný, rozšírený a opevnený. Pozostáva zo stredovekého, na temeni vrchu situovaného hradu, a  z podhradia. V 1. tretine 15. storočia bol zosilnený a mal dôležitú vojenskú úlohu vo vnútropolitických nepokojoch. V roku 1644 bola časť hradu v rámci vojenských trestných sankcií rozvrátená. Avšak obytné trakty boli ešte v roku 1698 obývané, Hrad zanikol najpravdepodobnejšie až začiatkom  18. storočia. Stavby prvého nádvoria sa nezachovali a z druhého nádvoria sa zachoval iba jeden múr priechodzej veže.južne od stredovekého paláca sa zachovali tri miestnosti s valenou klenbou a obvodové murivo hradnej kaplnky.

Jasenov (Humenné)

Zrúcaniny hradu sú na vysokom kopci na východ od obce. Prvý raz sa spomína v r. 1328 pod názvom Castrum Jezenew. Z tohto stredovekého, v 1. tretine 15. st. zosilneného hradu, sa zachoval dnešný horný rad, pôdorysom prispôsobený konfigurácii terénu, so šijovou vežou a palácom. Pôvodné stredoveké predhradie bolo v 2. polovici 16. st. zastavené novým silným vonkajším opevnením s delovými baštami a systémom obranných chodieb. Pôvodné kvádrové kamenné obloženie vstupnej brány sa zachovalo. Zvyšky múrov, klenieb a otvorov sú miestami pomerne dobre zachované. Hrad zanikol pri obliehaní v r. 1644. Koncom 19. st. bol konzervovaný.

Jasov (Košice – vidiek)

Zrúcanina a lokalita gotického hradu je na Jasovskej skale nad niekdajším mlynom. Hrad postavili za Karola Róberta v rokoch 1312 – 1320 a dali ho do správy palatínovi. V rokoch 1390 – 1402 sa oň viedli ostré majetkovo-právne spory. Zanikol pravdepodobne už v tretine 15. storočia, keď bolo dokončené nové opevnenie kláštora, z ktorého sa stal silne opevnený hrad (v roku 1436). Z niekdajšieho gotického hradu sa zachovali iba nepatrné zvyšky múrov a vegetáciou zarastené pevnostné valy.

Obišovce (Košice – vidiek)

Obicovce Hrad
Obišovce hrad

Zrúcaniny neskororománskeho kamenného hradu (vybudovaný Abovcami v 13. st. (so silným prstencovým opevnením sú na tzv. Zámčisku nad farským lesom. Hrad bol vybudovaný na mieste staršieho opevneného hradiska. Hradný areál má kruhový pôdorys s hliníkovým valom. V strede kruhového priestoru je kamenný hrad z 13. storočia s vežou a palácom, dnes už silne deštruovaný. Čiastočne sa zachovalo obvodové murivo asi do výšky dvoch metrov.

Slanec (Košice – vidiek)

Slanec Hrad
Slanec hrad

Zrúcanina hradu je nad obcou na hradnom kopci. Vznikol na staršom pravdepodobne hradištnom areále z konca 2. polovice 13. st. Dali ho vystavať asi Abovci. Prvú písomnú správu o ňom máme z r. 1281. Vtedy už stál kamenný hrad s okrúhlou útočištnou vežou. V r. 1440 počas vnútropolitických nepokojov bol spolu s obcou vypálený, ale v nasledujúcich rokoch opravený. Dnes je hrad zväčša v rumoch, najzachovalejšia je útočištná veža a obvodové murivo niekdajšieho paláca s kaplnkou, kde zostalo aj niekoľko gotických kamenných detailov okien a portálov.

Turniansky hrad (Košice – vidiek)

Turnanský Hrad
Turniansky hrad

Nad obcou sa vypína zrúcanina hradu so zvyškami gotického vnútorného hradu s dojonom a palácom a vonkajšieho renesančného opevnenia s okrúhlymi delovými baštami. Hrad postavili v r. 1357 za Jána Turnianskeho, ktorého rod dostal do majetku Turňu v 1. polovici 13. st. za zásluhy preukázané panovníkovi počas tatárskeho vpádu a obnovy krajiny. Nie je známe, či išlo vtedy o novostavbu, alebo o obnovu a prestavbu staršieho hradu, ktorý mohol vzniknúť niekedy v polovici 13. st. V protihabsburskom feudálnom Thokolyho povstaní dal cisársky generál Schultz v r. 1685 hrad zbúrať, aby sa nedostal do rúk povstalcov. Od tých čias nebol obnovený.

Tibava (Michalovce)

Nad obcou je zrúcanina stredovekého hradu, ktorého úlohou bola ochrana priesmyku do Zemplína a horného Uhu. Bol to typ hradu s čelnou vežou a rozlohou jeden z najmenších hradov na východnom Slovensku. Zachovali sa z neho iba zvyšky múrov a lokalita. Hrad bude podľa všetkého totožný s často spomínaným Tibavským hradom.

Vinné (Michalovce)

Zrúcanina stredovekého hradu je nad obcou.  Hrad stál už v 2. polovici 13. storočia. Vo vnútropolitických nepokojoch ho v roku 1466 poškodili. S obnovou začali v 1. tretine 16. storočia. Začiatkom  18. storočia po likvidácii protihabsburského povstania ho zbúrali.Na jeho zvyškoch sú badateľné charakteristické gotické detaily.

Holumnický hrad (Poprad)

Holumnica hrad
Holumnica hrad

V starších prameňoch je Holumnický hrad uvádzaný ako Holumnický zámok. Zrúcaniny zámku sú za obcou na miernom návrší. Zámok bol typu goticko renesančných zámkov bez veží, štvorcového pôdorysu a pochádzal z prelomu 15. a 16. st. Neskôr ho upravili. Jeho trojpodlažné obvodové múry majú štrbinové strieľne a zvyšky renesančnej polkruhovej štítkovej atiky.

Kežmarok (Poprad)

Kezmarsky hrad
Kežmarský hrad

Kežmarský zámok je na severnom okraji mesta. Je renesančnou prestavbou staršieho gotického hradu, vybudovaného v 15. až 16. st. čiastočne na mieste bývalého kostola sv. Alžbety, spomínaného v r. 1251. Renesančná prestavba z konca 16. st. bola v r. 1624 nákladne obnovená. Ranobaroková prestavba zámockej kaplnky je z r. 1658. V r. 1741 a 1787 zámok vyhorel. V priebehu 19. st. došlo k devastácii objektu. Začiatkom 20. st. zámok čiastočne upravili a priestory využili pre múzeum. V r. 1940 sa uskutočnili interiérové úpravy nádvorného krídla pre mládež. Od r. 1960 prebieha rekonštrukcia celého objektu pre účely múzea.

Bodoň (Prešov)

Prvá písomná zmienka o Bodoňskom hrade pochádza až z roku 1435. Pravdepodobne ho dal postaviť majiteľ Budun krátko po tatárskom vpáde, ako obranný a pre prípad potreby aj útočiskový hrad. Nemal dlhé trvanie, lebo v listinách Budunových potomkov sa neuvádza, čo svedčí o tom, že v 15. storočí bol opustený. Dodnes sa zachovali iba nepatrné pozostatky obvodových múrov, podľa ktorých možno súdiť , že mal pôdorys nepravidelného obdĺžnika. Najzachovalejšou časťou hradu sú umelo odkryté zvyšky obrannej veže o priemere asi 10 metrov.

Kamenica (Prešov)

Kamenicky hrad
Kamenický hrad

Zrúcanina hradu je nad obcou. Zo stredovekého hradu a jeho renesančného opevnenia zostali iba rozváľané zvyšky múrov. Vznikol asi v 2. polovici 13. st.. Zanikol po obliehaní cisárskym vojskom v r. 1558. Časť zrúcanín použili v r. 1816 na stavbu liehovaru. Hrad pozostával z horného gotického hradu s donjonom a palácom na nádvorí a z predhradia, oddeleného od hradu hlbokou priekopou. 

Kapušanský hrad (Prešov)

Kapusansky Hrad
Kapušanský Hrad

Zrúcaniny hradu sú na skalnatom kopci Zámčisku, naproti mestečku. Pochádzajú z gotického hradu, budovaného v rokoch 1410 – 1420 na starších zvyškoch pôvodného hradu, ktorý bol zničený v roku 1312. Prvý historický kamenný hrad vznikol pravdepodobne koncom 2. tretiny 13. storočia. Po upevnení politickej moci Anjouovcov, Ľudovít I. daroval hrad svojmu vychovavateľovi Petrovi Poharosovi s výslovným zákazom znovupostavenia hradu. Až nový majiteľ Andrej Kokai (1410) prikročil k obnove. Na rozkaz dvora a snemu bol v roku 1715 úradne  zbúraný, aby sa nemohol stať strediskom protihabsburského povstania. Pôdorys hradu je takmer nedotknutý, len pri dolnom dvore sú silné deštrukcie.

Lipovce hrad (Prešov)

Lipovecký hrad
Lipovecký hrad

Zrúcanina a lokalita niekdajšieho hradu je nad obcou Lipovce. Obec je známa prameňom minerálnej vody Salvator. Hrad sa prvý raz spomína v roku 1262. Ranogotická stavba bola zbúraná v r. 1591. Opravené obytné časti hradu zanikli už začiatkom 18. storočia. Zachovali sa len nepatrné zvyšky základov a prstencový val.

Nový hrad Hanigovce (Prešov)

Nový hrad Haningovce

Zrúcanina niekdajšieho hradu sa nachádza pri červenej turistickej značke vedúcej z obce Haningovce na Forgáčku. Z hradu zostali už len takmer úplné rozvaľané zvyšky múrov hranolovej šijovej veže a paláca s kaplnkou. Hrad bol vybudovaný v polovici 14. st. Pomenovanie gotického kamenného hradu v r. 1411 ako Castrum Wywar (Nový hrad) potvrdzuje, že tam mohol stáť starší hrad. Nový hrad mali v 40. r. 15.st. v rukách bratrícke vojská. Pri obliehaní v r. 1557 vyhorel a už ho neobnovili.

Šarišský hrad (Prešov)

Zrúcanina hradu je situovaná na skalnom brale na pravom brehu rieky Torysy. Hrad bol mimoriadne rozsiahly. Dá sa predpokladať, že nadväzoval na Slovanské hradisko. Stal sa kráľovským hradom  a sídlom hradného išpánstva. Po tatárskom plene bol vybudovaný ako kamenný. Prvým známym hradným išpánom bol Michal(1254). Postupnou feudalizáciou krajiny prešiel aj tento kráľovský hrad do majetku feudálnych rodín. Hrad po nešťastnom výbuchu v roku 1660 pomaly pustol a v roku 1687 dal jeho poškodené budovy podpáliť sám kapitán. Odvtedy leží v rumoch. Jadro hradu pochádza z 13. storočia, opevnenie niekdajšieho predhradia zo 16. storočia.

Zbojnícky hrad (Ruská Nová Ves)

Zbojnícky hrad

Východne od obce na strmine Zámok (661m) sa nachádzajú ruiny Zbojníckeho hradu nazývaného aj Nový Soľný hrad. Údajne bol postavený v 9. st. na obranu soľných prameňov v Solivare. Zbúraný bol v r. 1715 na základe rozhodnutia snemu.

Brzotín (Rožňava) 

Zrúcaniny hradu sú na pravom brehu Slanej, na svahu skalného masívu. Vystavali ho z kameňa medzi r. 1293-1327, pretože v r. 1327 sa už spomína ako “Castrum Lapideum”. V 15. st. bol v moci Jiskrových vojsk. Okolo r. 1550 ho zaujali schudobnení zemania, ktorí stadiaľ prepadávali cestujúcich a stali sa postrachom celého okolia. Ich výčiny trvali do r. 1573, keď sa Turci zmocnili hradu a zbúrali ho. Odvtedy nebol už obnovený. Hrad bol malý, z dvoch strán bol obohnaný priekopou a pozostával z dolného opevneného predhradia a z vyššie položeného, pomerne malého gotického hradu. Dnes sú jeho múry takmer úplne rozváľané. Ľudová tradícia ho nazývala hradom červených frátrov, azda podľa templárov.

Jelšavský hrad (Rožňava)

StaryJe lsavsky Hrad
Starý Jelšavský hrad

Lokalita románskeho hradu je situovaná do valového opevnenia staršieho hradiska nad obcou. Hrad sa ako castrum spomína v r. 1243. Zanikol pravdepodobne v 14. st., pretože vtedy sa na mieste dnešného kaštieľa staval nový hrad. Jeho rýchle miznúce ruiny sú dnes skryté v hustom lese na západ od Jelšavy. V západnej časti rozvalín čnie blok kamenného muriva bývalej hlavnej veže, ktorá posilňovala hradby na ich najprístupnejšej strane. 

Krásna Hôrka (Rožňava)

Krasna Horka
Krásna Hôrka

Hrad je nad obcou na vysokom homolovitom kopci. Kamenný gotický hrad vznikol okolo r. 1320 a stavali ho Mariášovoci, vlastníci baní na Spiši, ktorí si vybudovaním hradu chceli zabezpečiť dôležitú cestu údolím Pačajského potoka. Významné stavebné obdobie hradu súvisí s rodom Andrássyovcov, do vlastníctva ktorých sa dostal hrad v r. 1642 po viac ako 60-ročnom úsilí (Andrássyovci boli od r. 1578 kapitánmi hradu). Múzeálne zbierky hradu boli pre verejnosť otvorené v r. 1910.

Muraň (Rožňava)

Muran Hrad
Hrad Muraň

Na vrchu nad obcou sú zrúcaniny hradu, ktorý vznikol po r. 1243. Prvý raz sa spomína v r. 1271. V 1. polovici 15. st. bol prestavený a neskôr Husitmi opravený. V r. 1702 vyhorel a bol iba núdzovo opravovaný. Koncom 18. st. už nebol obývaný. Najstaršie zachované časti hradu sú gotické. Z paláca zostali len základy. Z rozsiahlych budov situovaných do pretiahnutého opevnenia zostali iba silne deštruované obvodové murivá, zväčša renesančné. Hrad bol ťažko dostupný, a preto mal na dopravu paliva a iných potrieb výťahové zariadenie. Cestu vedúcu na hrad zabezpečovali menšie samostatne opevnené veže pri rampách. Pod hradom na svahu bola zlievareň na delá.

Plešivecký hrad (Rožňava)

Plesivec hrad
Plešivec hrad

Zrúcanina hradu Plešivec je neďaleko ref. kostola v Hradnej ulici. Pamiatku hradu zachovalo pomenovanie neskoršie vzniknutej Hradnej ulice. Hrad dal postaviť Dominik Bebek okolo r. 1320. Bol typom vodného hradu, stavaného na ochranu mýta pri obidvoch mostoch na frekventovanej obchodnej ceste. V polovici 16. st. bol včlenený do sústavy protitureckých obranných hradov a pri veľkom nápore tureckého vojska do gemerskej banskej oblasti v r. 1558 vyhorel. Zastaralý a poškodený hrad v r. 1567 zbúrali. Zostali z neho len nepatrné zvyšky obvodového muriva obstavané novými obytnými a hospodárskymi prístavbami. 

Rákoš (Rožňava)

Lokalita a zvyšky stredovekého hradu sú na mieste zvanom Zámček. Bol to majetok rodu Ábosovcov. Pochádza z 2. polovice 13. st. Zanikol asi v 15. st.

Štítnický hrad (Rožňava)

Stitnicky Vodny Hrad
Štítnický vodný hrad

Zrúcanina niekdajšieho Bebekovského hradu. Pôvodne hrad vznikol po r. 1432 ako vodný. V r. 1559 patril k tzv. strážnym hradom protitureckej obrany. Po Rákocyho povstaní bol hrad tak silne poškodený, že v neskoršom období opravili iba niektoré časti na bývanie. Západný hrad s dvoma nárožnými baštami bol v 19. st. prestavaný na kúriu. Z celého objektu zostali zrúcaniny juhovýchodnej bašty, romantický upravenej neogotickými oknami a terasou, ďalej silne deštruovaný pôvodný vchod z východnej strany a vedľajšia polygonálna bašta ako aj pozostatky základov. Do južného krídla hradu, ktoré sa nezachovalo, postavili začiatkom 19. st. nový hradný múr s veľkou mrežovou parkovou bránou. Deštruované je aj severné krídlo, na mieste ktorého stojí dnes hospodárska budova.

Gelnica (Spišská Nová Ves)

Zrúcaniny hradu a jeho lokalita sú nad mestom. Zostali už len zvyšky spustošeného (v r. 1527) gotického hradu, ktorý bol založený v 13. st. Nedostačujúce správy o existencii tamojšieho hradu nedovoľujú presne určiť pôvod a vývin jeho pôdorysu. Ťažko určiť či sa mestský pôdorys vyvinul z predhradia alebo k výstavbe hradu došlo počas vývoja mesta. Avšak v r. 1275, keď kráľovským privilégiom boli určené mýtne poplatky z mestského trhu, už hrad existoval.

Hrabušice (Spišská Nová Ves)

Na tzv. Zelenej hore sú zvyšky po niekdajšom hrade zvanom Marcelov hrad. Keďže patril súkromníkovi, kráľ Belo IV. ho chcel dať zbúrať. Nakoniec ho daroval Spišskej kapitule. Neskoršie bol majetkom štiavnického cisterciánskeho kláštora. Hrad bol postavený v 1. polovici 13. st., začiatkom 15. st. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. st. husitský tábor. Po odchode bratríkov Levočania v 2. polovici 15. st. hradby rozváľali. Zo stavieb zostali iba značne deštruované základy a zvyšky hradieb. 

Markušovce (Spišská Nová Ves)

Hrad pôvodne gotický, bol postavený v 2. polovici 13. st., začiatkom 16. st. bol zväčšený a po požiari v r. 1527 v 2. tretine 16. st. renesančne upravovaný. V r. 1773 vyhorel a odvtedy je čiastočne v ruinách. Pôvodný stav hradu bol zmenený renesančnou prestavbou, ktorá sa zachovala, reprezentuje opevnenú štvorkrídlovú nepravidelnú stavbu s obdĺžnikovým pôdorysom, nárožnými okrúhlymi baštami a úzkym nádvorím dispozične nadväzuje na starý stav. Dodnes zachovaná východná časť s dvojpodlažný stavbami má v miestnostiach drevené trámové stropy.

Richnava (Spišská Nová Ves)

Zrúcanina stredovekého hradu. Koncom 13. st. v obci vznikol pravdepodobne aj hrad, ktorý v polovici 15. st. mali v rukách bratríci, hral dôležitú úlohu v dejinách celého Spiša. Hrad od 1527 patril Thurzovcom, neskoršie Csákyovcom.

Spišský hrad (Spišská Nová Ves)

Spišský hrad

Zrúcanina Spišského hradu je na skalnom hrebeni nad Spišským Podhradím a Hodkovcami. Pôvodne župný hrad, ktorý podľa poľského kronikára Boguchwala existoval už v r. 1113. Prvý historický doklad o ňom máme až z r. 1209, keď bol sídlom Spišskej župy. Vnútorné jadro hradu malo už pred tatárskym vpádom kamenné ohradie, ktoré dal vybudovať po r. 1221 vojvoda Koloman, syn Ondeja II. a ktoré v r. 1241 úspešne vzdorovalo útokom tatárskych vojsk. Hrad po veľkom požiari v r. 1780 bol silne poškodený a pomaly pustol. Hradné múry spolu s bránami a vežami aj napriek značnej deštrukcii sa dajú dobre rekonštruovoať, pretože rumoviská nepohltila vegetácia, ktorá na vápencovej skale nerástla, takže hrad je v siluete pôdorysu dobre zachovaný. V súčasnosti na hrade prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce.

Ľubovniansky hrad (Stará Ľubovňa)

Stará Ľubovna
Stará Ľubovňa

Zrúcanina a zachovaná časť hradu je nad mestom. Patril do sústavy hraničných hradov, ktoré mali chrániť dôležité cesty vedúce do Poľska. Pevné historické údaje o ňom sú až zo začiatku 14. st. Hrad však museli postaviť skôr. Predpokladá sa, že stredoveký kamenný hrad, ktorého útočná veža sa zachovala, vybudoval krakovský a sandomiersky knieža Boleslav, manžel dcéry Belu IV. V rokoch 1308-1312 bol v moci Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1825 odpredal štát hrad súkromníkovi J. Reisovi, ktorého rodina prepustila hrad mestu, lebo nebola schopná objekt udržiavať. Hrad pomaly pustol. V r. 1883 ho mesto predalo poľským statkárom Zamoyskowcom, ktorí dali opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. Po r. 1945 zriadili v tomto trakte školu. Horný hrad však zostal naďalej zrúcaninou. 

Plaveč hrad (Stará Ľubovňa)

Plavec Hrad
Hrad Plaveč

Zrúcanina hradu je nad obcou pri ceste do Starej Ľubovne. Založil ho v . 1294 Detrich zo Spiša. Renesančné opevnenie hradu uskutočnili Horváthovci, ktorí ho dostali do rúk v r. 1505. V 17. st. vybudované stavby zmenili hrad na kaštieľ. Ked bol v r. 1715 vydaný cisársky rozkaz na demoláciu uhorských hradov, Plaveč nebol zbúraný, lebo uznali, že mal charakter obývaného kaštieľa. Väčšie adaptácie na začiatku 19. st. mali slúžiť bytovému luxusu. V r. 1856 hrad vyhorel a od tých čias je zrúcaninou. Zvyšky hradných múrov sú značne poškodené. Najsúvislejšia je časť obvodového muriva obytného krídla a zvyšky delovej bašty na severnej strane areálu.

Stropkovský hrad (Stropkov)

Zvyšky niekdajšieho Stropkovského hradu sa nachádzajú v poschodovej budove kaštieľa na východnej strane farského kostola a v gotickom uzávere presbytéria, ktoré bolo pôvodne hradnou kaplnkou. Základy hradu sú pod terénom v okolí farského kostola. Hrad bol pôvodne kráľovským majetkom a od r. 1408 ho mali v držbe Perényiovci. Časť hradu pravdepodobne zanikla za vnútropolitických nepokojov ešte pred r. 1675 a jeho zvyšné časti čiastočne zbúralo v r. 1711 cisárske vojsko. Vnútorný hrad mal útočištnú vežu, palác a kaplnku a s vonkajším hradom bol spojený padacím mostom. Vonkajší hrad mal veľkú rozlohu a bol opevnený delovými baštami. Okolo vonkajšieho hradu viedla hlboká priekopa.

Borša (Trebišov)

Pôvodne to bol vodný hrad. Dnes hradný renesančný kaštieľ. Je to dvojpodlažná budova na pôdoryse “U” s jednou nárožnou vežou. Bol postavený na staršom základe v 2. polovici 16. st.. Ako rodisko Františka II. Rákocziho bol začiatkom 20. st. podstatnejšie upravený.

Kazimír hrad (Trebišov) 

V obci je zrúcanina hradu, ktorý pochádza z 2. polovice 14. st., z jeho stavieb ostal len jeden múr bez akýchkoľvek architektonických detailov.

Kráľovský Chlmec hrad (Trebišov) 

Nad obcou je zrúcanina hradu, ktorý bol postavený začiatkom 16. st. a zničený v r. 1598. Z pôvodného neskorogotického hradu sa zachovali dva naproti sebe stojace múry a pivničné priestory s valenými klenbami.

Streda nad Bodrogom hrad (Trebišov)

Starý renesančný hrad zbúraný v r. 1670. Okolo r. 1700 s jeho čiastočným použitím bol v strede obce postavený kaštieľ, v ktorom je dnes sídlo obecného úradu v Strede nad Bodrogom. Obec je pozoruhodná aj tým, že sa pri nej nachádza označenie najnižšieho miesta v SR.

Veľký Kamenec (Trebišov)

Zrúcanina hradu je nad obcou. Hrad bol postavený koncom 13. st.. V r. 1438 sa spomína v listinách ako kamenný hrad s vežou, ktorý treba opraviť. V 15. st. hral dôležitú úlohu v husitských bojoch. V 1. polovici 16. st. a v 17. st. ho opevnili a v r. 1673 zničili. Odvtedy leží v ruinách. Zo zvyškov hradu sa zachovala nárožná polygonálna bašta so strelnými otvormi a na severnej strane renesančná okrúhla delová bašta značne zničená.

Čičava hrad (Vranov nad Topľou)

Hrad Cicava
Hrad Čičava

Zrúcanina hradu je nad osadami Podčičva a Sedliské. Hrad sa prvý raz spomína v r. 1270 (castrum Chichva). V r. 1414 ho opisujú ako murovaný hrad. Po požiari v r. 1527 ho obnovili. V 17. st. hral dôležitejšiu úlohu v protihabsburských povstaniach. V r. 1784 ho spustošili povstalci, ale začiatkom 18. st. bol znovu opravený a v r. 1704 opäť dobudovaný. Po víťazstve cisárskych vojsk ho úradne zbúrali (1711) a odvtedy leží v ruinách. Najstaršie jadro hradu tvorí polygonálne obohnaná stredoveká časť s valene zaklenutými miestnosťami (pod terénom) pri múre, naproti bráne, ktorá je zosilnená obrannou vežou. Dispozícia stavby je pomerne zachovaná, ale čnejúce múry sa rýchlo rozkladajú.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.