Urobiť si roadtrip po Baltických krajinách ma lákalo už dlho. Estónsko, Lotyšsko a Litva sú totiž krajiny pobaltia, ktoré majú spoločných niekoľko hlavných rysov. Prístup ku krásnemu Baltickému moru, rovinatý terén a susedstvo s Ruskom. Práve to posledné sa podpísalo k ich zaujímavej histórii. V súčasnosti sú však jednými z mnohých európskych krajín, ktoré robia všetko preto, aby ich už s Ruskom nikto nespájal.
Obsah
Lotyšsko a Litva sú historický dosť podobné krajiny, subjektívne povedané, ako my Slováci a Česi. Obe krajiny prijali euro a sú na podobnej ceste, ako Slovensko, akurát je tam trochu lacnejšie. Ruštinu počuť najmä v Lotyšsku, kde je aj niekoľko ruských rádií. V Litve, najmä v Kaunase som počul viac Litovčinu. V obchode či reštaurácii mi ruština moc nepomohla.
Čo vidieť v Litve🇱🇹
Po prekročení poľských hraníc som sa ocitol v Litve. Infraštruktúra bola hneď na prvý pohľad chudobnejšia, kontrast s Poľskom je celkom výrazný. Cesty boli však dobré, a ako som prichádzal k hlavným mestám, infraštruktúra pomaly bohatla.
Navštívil som Kaunas. Mal som ho po ceste, a tak som tam strávil 2 noci cez Couchsurfing.
Mesto Kaunas pekné, veľa zelene, všetko bolo nové, miestami na nerozoznanie od západnej Európy.
Zaujímavým tam bol najmä hrad v centre mesta a Kaunaská priehrada. Ženský kláštor na okraji mesta na mňa však pôsobil pochmúrne, až strašidelne.
Mesto má ruskú architektúru oblečenú v európskom kabáte. Zateplené staré ruské bytovky vyzerali aj po rokoch celkom dobre aj keď vo Vilniuse, hlavnom meste Litvy, vraj boli nápady tieto bytovky zbúrať a nahradiť ich modernými, dizajnom západnej Európy, podobnými, budovami. Kvôli množstvu ľudí, ktorých by bolo treba presťahovať, to nakoniec neprešlo.
Ak by som mal na roadtrip po Baltických krajinách viac času, určite by som sa ešte vybral do mesta Klaipeda, respektíve do prímorskej oblasti blízko dedinky Nida.
V lete je to veľmi populárna destinácia kvôli krásnym piesočnatým dunám.
Čo vidieť v Lotyšsku🇱🇻
Pokračoval som ďalej, navštíviť Lotyšsko. Online registráciu kvôli korone som si urobil, no v krajine som mohol ostať len 12 hodín a nesmel som prenocovať. Plánoval som preto veľmi starostlivo.
Zaujala ma tam jaskyňa, takzvaná Gutmanna, ktorá sa nachádza v Národnom parku Gauja, blízko hlavného mesta Riga. Hlavné mesto som zámerne vynechal. Tranzitoval som, a tak som nechcel zbytočne porovokovať v týchto citlivých časoch. Okrem toho je ho možné ľahko navštíviť aj busom či lietadlom.
Samotná jaskyňa sa síce nedala porovnávať s tým, čo máme na Slovensku, ale okolitá príroda je tam veľmi príjemná, zelená, so spústou turistických chodníkov, ktorých objavovaním by sa dalo stráviť aj niekoľko dní.
V Lotyšsku ma však nakoniec najviac zaujala pláž, ktorá sa nachádza pozdĺž hlavného ťahu smerom na sever.
Miesto je od Rigy vzdialené iba hodinu jazdy, takže sa tu kúpe veľa miestnych ľudí. Hladina vody je typická pre Baltické more a na to, aby si človek mohol poriadne zaplávať, treba ísť ďaleko od brehu mora. To má však aj výhodu, keďže more je na plytčine výrazne teplejšie, a tak na leňošenie a oddych maximálne postačuje vojsť do vody len pár metrov od brehu.
Estónsko🇪🇪 a národný park Soomaa
Poslednou krajinou pre roadtrip po Baltických krajinách bolo Estónsko. Nemal som žiadne očakávania a asi aj preto som bol mimoriadne prekvapený. Kontrast po prekročení hraníc bol silný. Akoby som vošiel do jednej zo škandinávskych krajín. Cesty boli v dobrom stave, široké, Šoférovanie sa nepodobalo divokému západu a aj napriek tomu, že tu na dvojprúdovú cestu vedľa seba vojdu aj štyri autá, konečne to nikto neskúšal.
Prechádzal som mestom Parnu a mieril do Národného parku Soomaa, zhruba 20 km od hlavného ťahu na Tallin. Dorazil som večer, avšak slnko ešte stále silno svietilo. V tomto ročnom období slnko v Estónsku zapadá len na veľmi krátku dobu, zhruba dve hodiny, počas ktorých je stále ešte šero.
To hneď využili otravné komáre, ktoré mi nedovolili v kľude ani ustlať posteľ. Infraštruktúra v parku bola na vysokej úrovni. Všade boli toalety, ohniská aj domčeky, v ktorých bolo možné bezplatne prespať. Kvôli otravným komárom som však ostal spať radšej v aute.
Vstal som o druhej ráno počas východu slnka a šiel preskúmať bažiny. Komáre našťastie niekam zmizli, a tak sa po drevených chodníkoch traverzujúcich husté lesy, kráčalo mimoriadne pohodlne.
Po krátkej prechádzke lesom som prišiel na rašelinisko s plochou niekoľkých hektárov. Všetko bolo ešte v hmle, a tak som opatrne prechádzal po drevenom chodníku k čiernym jazierkam, z ktorých sa odparovala voda.
Bez týchto drevených chodníkov, by sa tu nedalo pohybovať vôbec. Pôda je tak podmáčaná, že čo i len špičkou topánky sa dá zaboriť celkom hlboko. V minulosti to tu muselo byť skutočne bludisko, ktorého skryté chodníky vedeli len miestni ľudia.
Vzduch ráno bol ešte chladný, no voda v jazierku z rašeliniska bola príjemne teplá. Bolo tu cítiť život, pravdepodobné aj kvôli procesom, ktoré v rašelinisku neustále prebiehajú, bola táto voda bez zápachu, napriek tomu, že bola bez viditeľného pohybu.
Začal som sa pohrávať s myšlienkou zaplávať si v ňom. Bol som tam však sám a tieto bažiny skutočne pôsobili, ako z rozprávok či dobrodružných filmov, ktorých hrdinovia pri takomto počínaní však nie vždy dobre skončili.
Nedalo mi to a vošiel som do vody. Na doskách bol zákaz skákania, kúpanie však nezakazovalo, čo mi dávalo trochu odvahy. Skákať by asi mohlo znamenať aj pekne hlboko sa do dna zaboriť, čo by som určite nechcel.
Kúpanie bolo veľmi príjemné, osviežujúce. Z vody som sledoval východ slnka nad bažinami, ktorý ich s odchádzajúcou hmlou postupne odhaľoval.
Žblnkot vody a vzdialené húkanie sovy vytváralo magickú atmosféru čistej prírody a ja som bol rád, že som si privstal a nabral odvahu napriek tým dotieravým komárom.
Národný park som opustil o šiestej ráno a bočnými cestami cez okolité dediny smeroval do poslednej destinácie svojej cesty, hlavného mesta Tallinn.
V Estónsku rovnako, ako v škandinávskych krajinách si ľudia vážia prírodu. Populárne náboženstva sa tu netešia veľkej obľube. Ľudia veria na silu prírody, o čom svedčilo aj množstvo domov postavených z tradičných materiálov, ako skutočné drevo či kameň. Populárne boli tiež zelené strechy. Zo striech niekoľkých domov som videl vyrásť aj stromy, čo v kombinácii s kamenným základom vyzeralo ako dokonalé zladený dom s prírodou.
Samotný Tallinn je typické moderné hlavne mesto. Cenovo niekde medzi Škandináviou a východnou Európou.
Svoj týždňový roadtrip po Baltických krajinách som absolvoval svojím autom sám. Cestou som bral stopárov aj miestnych ľudí cez blablacar. Nocoval som častokrát cez Couchsurfing, čo mi pomohlo nacítiť si krajiny tak, akoby som v nich žil.
Najviac sa mi páčilo Estónsko s jeho prírodným bohatstvom a najmä prístupom ľudí k ochrane prírody.
Ďalšie informácie 💬
Viac informácií o jednotlivých krajinách nájdete na stránke Krajiny
Pridaj komentár