ojmiakon pol chladu

Sibírsky Ojmiakon leží v extrémne studenej oblasti. Aktuálne ho obýva približne 900 obyvateľov, poväčšinou sú to dôchodcovia, ktorý sú potravinovo maximálne sebestačný.

Jurij, ktorého som v dedine spoznal ako prvého, ma 5 detí. Dospelé 3 detí žijú v neďalekom, asi 400km vzdialenom Uct-Nera. Mladý syn a dcérka žijú ešte z nim, no keď dosiahnú školopovinný vek, odídu do Jakutsk a pravdepodobne sa do Ojmiakonu už nikdy nevratia.
Tak, ako väčšina ľudí, ktorých som spoznal v Jakutsk.

ojmiakon
Ojmiakon

Život na dedine kde sú v zime extrémne mrazy a v lete silné horúčavy nie je jednoduchý. Človek, ktorý si na neho zvykol v meste nedokáže žiť. To platí aj naopak. Dedina Ojmiakon je naviac asi 200km od hlavnej cesty a 1000km od Jakutsk, čo ju robí aj geograficky vzdialenou od civilizácie.

Napriek tomu je však príjemné vidieť ako málo stačí k ľuďom k životu. Ojmiakon má vlastné kultúrne centrum, spoločnú kotolňu, školu a dokonca maličký obchod.
Dochodky v tejto oblastí sú okolo 500€ za čo by sa ani priemerný slovák nemusel hanbiť.
Domy majú silnú izoláciu, dvoje neraz aj troje hrubé dvere. Na pekný výzor fasády sa dôraz moc nekladie.

Typický dom v Ojmiakon

Je tu absolútne bezvetrie a poväčšine krásna slnečná obloha, do ktorej sa vyparuje všadeprítomná para. Tá je výsledkom silných mrazov, ktoré vyťahujú vodu zo všetkého. Stromy sú tak silno zamrazené, že obdivujem ako dokážu na jar naplno rozvinúť. V takýchto teplotách totiž voda zamrza v sekundách a banánmi je možné tlcť klince do dreva.

Ojmiakon z vtáčej perspektívy

V dedine vládne ticho. Zaujímavé ako je teplo spojené zo životom a chlad z jeho opakom. V teplých krajinách prevláda život v každej jeho podobe, teda hluk a pohyb.
Tu je však bezvetrie a mimo dymu unikajúceho z komínov, tu pohyb nie je žiaden. Žiaden vietor, žiadny ľudia na ulici, žiadne autá. Chodí sa len od domu k domu, auto má len zopár ľudí. 100% ticho. Naštartované auto tu počut aj z 15km.

Guesthouse je tu len jeden. Ja som však chcel spať u miestnych. Podarilo sa mi nakoniec vybaviť nocľah v kultúrnom dome. Bol to zážitok! Samozrejme sprcha neexistuje a ani záchod. Kaká sa vonku. Áno, tam kde je -50°C.

domy v Ojmiakon
Domy v Ojmiakon

Miestny sú priateľský a radi spoznávajú cudzincov. Hovorí sa Jakutsky, Ruštinu ale ovláda veľa ľudí.

Ojmiakon. Miesto z teplomerom a officialný pól chladu

Neďaleká rieka Indigirka je zdrojom rýb v lete aj v zime. Rybačka v zime prebieha tak, že sa navŕta diera do ľadu a ryby – prahnúce po čerstvom vzduchu samé vyskáču von. Tam pochopiteľne rýchlo zamŕznu, takže po čase stačí prísť a pozbierať si ich.

Zamrznuté ryby v -50°C. Sneh je suchý, tých pár sekúnd sa dá vydržať bez rukavíc

Ryby sa jedia surové. Takzvaná Stroganina sa pripravuje narezaním ryby na tenké plátky. Kosti nie sú problém. Narezanú Stroganinu je však nutné jesť zamzrznutú.

Zamrznutá Stroganina

V oblasti žije špeciálny druh koňa, ktorý je pre domácich zdrojom mäsa a mlieka – kumisu. V lete tiež slúži ako pomocná sila na poli. Jakutské koňe sú slobodné a obvykle žijú v horách, kde získavajú potravu hrabaním v snehu a jedením suchej trávy. Tá je totiž suchým mrazom dokonale konzervovaná. Koňské mäso sa tiež je surové, nakrájané na malé kocky zmixované z ľadom.

Surové koňské mäso

O možnostiach ako navštíviť Ojmiakon a môj cestovný denník si môžte prečítať na https://nakrajsveta.sk/ojmiakon-stopom-na-najchladnejsie-miesto-na-zemi/

Ojmiakon z vtáčej perspektívy

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.